FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Kazlauskas poukázala na súčasné extrémne klimatické javy, ktoré podľa nej negatívne ovplyvňujú aj strednú Európu.
Autor TASR
Bratislava/Praha 2. júla (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu predstavila nový klimatický cieľ, ktorým je snaha znížiť do roku 2040 emisie skleníkových plynov v Európskej únii o 90 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Vendula Kazlauskas z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) to vníma ako pozitívny krok, no vyjednávania s členskými štátmi a europarlametom budú podľa nej ešte politicky veľmi náročné. Prekvapuje ju napríklad postoj Francúzska.
„Stláčanie emisií o každú ďalšiu desatinu percenta je náročnejšie ako predtým, a to už vidíme na nejednoznačnom postoji jednotlivých krajín a na tom, že predstavovanie tohto cieľa bolo niekoľkokrát odložené. Skutočnosť, že bol dnes predstavený na úrovni 90 percent, možno považovať za pozitívum samo o sebe,“ poznamenala v rozhovore pre TASR Kazlauskas. Otázkou podľa nej zostáva, ako sa k návrhu postavia jednotlivé štáty dvadsaťsedmičky. Upozorňuje, že v prípade návrhu prebehne štandardný legislatívny proces a môže dôjsť k zmenám.
Podľa analytičky ide o logický cieľ, ktorý si Európska únia musí dať, aby bola schopná dosiahnuť stanovený klimatický cieľ do roku 2050, ktorým je klimatická neutralita. Preto ako negatívum vníma snahy oslabovať navrhované ciele.
„Za negatívum alebo také prekvapenie vnímam postoj Francúzska, ktoré tradične patrilo ku klimatickým šampiónom...Francúzsko patrí momentálne medzi štáty, ktoré upozorňujú na ekonomické náklady každého ďalšieho znižovania emisií a stavia sa po boku tých krajín, ktoré by si predstavovali skôr miernejšie ciele," podotkla Kazlauskas.
Analytička ako prekvapenie vníma aj prvok v návrhu EK, ktorý umožňuje, aby časť emisií potrebných na dosiahnutie cieľa zníženia o 90 percent oproti roku 1990 mohla byť zredukovaná nielen priamo na území členských štátov, ale aj prostredníctvom financovania projektov v chudobnejších tretích krajinách. Tento prístup podľa nej predstavuje ústupok štátom, podľa ktorých by ďalšie sprísňovanie cieľov mohlo poškodiť európsky priemysel.
Kazlauskas poukázala na súčasné extrémne klimatické javy, ktoré podľa nej negatívne ovplyvňujú aj strednú Európu. „Náklady na nereagovanie na klimatickú krízu a jej dopady sú podľa výpočtov až sedemkrát vyššie ako náklady na plnenie prijatých cieľov,“ zdôraznila. Varuje preto pred oslabovaním súčasných ambícií a upozorňuje, že dopady klimatických zmien budú v budúcnosti ešte závažnejšie.
„Stláčanie emisií o každú ďalšiu desatinu percenta je náročnejšie ako predtým, a to už vidíme na nejednoznačnom postoji jednotlivých krajín a na tom, že predstavovanie tohto cieľa bolo niekoľkokrát odložené. Skutočnosť, že bol dnes predstavený na úrovni 90 percent, možno považovať za pozitívum samo o sebe,“ poznamenala v rozhovore pre TASR Kazlauskas. Otázkou podľa nej zostáva, ako sa k návrhu postavia jednotlivé štáty dvadsaťsedmičky. Upozorňuje, že v prípade návrhu prebehne štandardný legislatívny proces a môže dôjsť k zmenám.
Podľa analytičky ide o logický cieľ, ktorý si Európska únia musí dať, aby bola schopná dosiahnuť stanovený klimatický cieľ do roku 2050, ktorým je klimatická neutralita. Preto ako negatívum vníma snahy oslabovať navrhované ciele.
„Za negatívum alebo také prekvapenie vnímam postoj Francúzska, ktoré tradične patrilo ku klimatickým šampiónom...Francúzsko patrí momentálne medzi štáty, ktoré upozorňujú na ekonomické náklady každého ďalšieho znižovania emisií a stavia sa po boku tých krajín, ktoré by si predstavovali skôr miernejšie ciele," podotkla Kazlauskas.
Analytička ako prekvapenie vníma aj prvok v návrhu EK, ktorý umožňuje, aby časť emisií potrebných na dosiahnutie cieľa zníženia o 90 percent oproti roku 1990 mohla byť zredukovaná nielen priamo na území členských štátov, ale aj prostredníctvom financovania projektov v chudobnejších tretích krajinách. Tento prístup podľa nej predstavuje ústupok štátom, podľa ktorých by ďalšie sprísňovanie cieľov mohlo poškodiť európsky priemysel.
Kazlauskas poukázala na súčasné extrémne klimatické javy, ktoré podľa nej negatívne ovplyvňujú aj strednú Európu. „Náklady na nereagovanie na klimatickú krízu a jej dopady sú podľa výpočtov až sedemkrát vyššie ako náklady na plnenie prijatých cieľov,“ zdôraznila. Varuje preto pred oslabovaním súčasných ambícií a upozorňuje, že dopady klimatických zmien budú v budúcnosti ešte závažnejšie.
