< sekcia Zahraničie

Brexit: Analytička Novotná žiadny scenár o budúcnosti EÚ nevylučuje

Ilustračé foto. Foto: TASR/AP

Očakáva tvrdé a zložité rokovania o brexite, po ktorých by mohlo nasledovať vo vzťahoch Británie s Úniou niekoľkoročné prechodné obdobie.

Brusel 4. marca (TASR) - Kým Briti sa v súvislosti s odchodom z EÚ zaujímajú o budúcnosť Spojeného kráľovstva, v Bruseli brexit vyvolal debatu o budúcnosti celej Únie, uviedla pre TASR v Bruseli pôsobiaca česká analytička Tereza Novotná. Z piatich scenárov ďalšieho vývoja EÚ z dielne Európskej komisie (EK) by nevylučovala ani jeden. Očakáva tvrdé a zložité rokovania o brexite, po ktorých by mohlo nasledovať vo vzťahoch Británie s Úniou niekoľkoročné prechodné obdobie.

Brexit vyvolal diskusiu o budúcnosti EÚ



"Zaujímavé je, že keď diskutujem so svojimi britskými kolegami, tak stále hovoria o brexite a ako na tom bude Británia. V Bruseli ja zase diskusia skôr o tom, čo bude s Úniou než o brexite," vyhlásila Novotná.

Privítala, že predseda EK Jean-Claude Juncker v stredu predložil päticu možných scenárov vývoja Únie a očakáva od lídrov členských štátov, že si niektorý z nich vyberú. Nemecko a Francúzsko sa už vyjadrili za model viacrýchlostnej EÚ.

"Ja si myslím, že jedným zo zmyslov toho prejavu bolo ukázať, že pozitívnych scenárov nie je veľa," skonštatovala analytička think-tanku EUROPEUM zo Slobodnej univerzity v Bruseli. Únia sa podľa nej pre brexit ocitla v krízovom momente a súhlasí preto s Junckerom, že práve teraz je vhodný čas na debatu o jej budúcnosti.

Novotná poukázala na to, že Úniu je možné reformovať aj bez otvárania európskych zmlúv, napríklad zmenami v eurozóne alebo v obrannej spolupráci. "Ideálne by bolo reformovať zmluvy, ale to je náročný proces, na ktorý nie je čas ani nálada," vysvetlila Novotná.

Na európskej úrovni prípadné otvorenie zmlúv komplikuje fakt, že súčasnej eurokomisii sa skončí mandát o dva roky a jej predseda Juncker sa nebude uchádzať o ďalšie funkčné obdobie. Na úrovni členských štátov je tento rok viacero dôležitých volieb.

Pozornosť sa upiera najmä na dva motory európskej integrácie – Francúzsko a Nemecko. Francúzi si budú voliť na prelome apríla a mája prezidenta a v júni zákonodarcov, Nemecko zase na jeseň čakajú parlamentné voľby. Omnoho skôr, už v polovici marca, budú parlamentné voľby v Holandsku a až donedávna prieskumom kraľovala strana euroskepktika Geerta Wildersa.

Ekonomický rozmer brexitu



Po aktivácii článku 50 Lisabonskej zmluvy si bude musieť Spojené kráľovstvo plniť svoje finančné záväzky voči EÚ a je možné, že bude platiť aj po samotnom brexite, ktorý by mal sa mal podľa súčasných plánov odohrať na jar v roku 2019. "Tie dva roky určite, ale je otázka, čo potom. Tých 60 miliárd je suma, o ktorej by sa mohlo dať vyjednávať," vyhlásila Novotná.

Európska komisia totiž avizovala, že za odchod z EÚ budú Briti musieť do roku 2023 vyplatiť záväzky vo výške 60 miliárd eur a až potom bude možná nová obchodnú dohoda s Úniou.

Spojené kráľovstvo prispieva každoročne do európskeho rozpočtu sumou približne desať miliárd eur. Tento príspevok bude potrebné nejako nahradiť, ale podľa analytičky je ešte priskoro na debatu o možnom riešení.

Ako bude vyzerať brexit a ako ho pocítia ľudia



"Myslím si, že šance na soft brexit sú čím ďalej, tým menšie, najmä pre politiku Spojeného kráľovstva, nie pre postoj EÚ," uviedla Novotná. Z postoja Londýna má pocit, že smeruje k tvrdému brexitu. Nezodpovedanou otázkou je, či bude mať Spojené kráľovstvo prístup na európsky trh, čo predznamenáva zložité rokovania.

Zmienky o možnom zvrátení brexitu z hornej komory britského parlamentu alebo od expremiéra Tonyho Blaira označila za neskoré a neuskutočniteľné. Na druhej strane očakáva, že Theresa Mayová sa pod tlakom parlamentu pokúsi vyrokovať nejaké výnimky pre občanov EÚ pracujúcich na Britských ostrovoch.

"Pokiaľ viem, tak v súčasnosti, keď chce človek požiadať o trvalý pobyt v UK, musí úradom dať svoj pas na dobu, kým sa žiadosť nevybaví, čo môže byť aj niekoľko mesiacov," vysvetlila Novotná. Viacero žiadateľov aktívne cestuje a preto dalo britským úradom napríklad kópiu pasu, čo viedlo k zamietnutiu žiadosti.

Analytička poukázala na fakt, že z rôznych podobných "nezmyselných administratívnych dôvodov" bolo zamietnutých 28 percent žiadostí o trvalý pobyt v Spojenom kráľovstve. Dodala, že kým je ešte Británia členom EÚ, nemôže voľnému pohybu osôb zo dňa na deň zabrániť, ale uvedeným spôsobom ich dokáže skomplikovať.

"Určite si myslím, že je možné vyrokovať nejaké prechodné obdobie, napríklad päť rokov, aby sa umožnilo občanom EÚ, ktorí žijú v Spojenom kráľovstve, vyriešiť si svoju situáciu," uzavrela Novotná.

Pozn. TASR: Tereza Novotná, Ph.D., pôsobí na Université libre de Bruxelles (Slobodná univerzita v Bruseli) a je výskumnou spolupracovníčkou think-tanku EUROPEUM.