Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Island požiadal o členstvo v EÚ v júli 2009. Rokovania však stroskotali po nezhodách v otázke rybolovu a poľnohospodárstva.
Autor TASR
Reykjavík 28. augusta (TASR) - Európska únia musí byť pri otázke rybolovu flexibilná a ochotná pristúpiť na kompromis, inak sa Island jej členom nestane. Pre TASR to uviedla analytička Vilborg Ása Guðjónsdóttir z Islandskej univerzity v Reykjavíku. Občania severského ostrova budú v sobotu v referende rozhodovať o tom, či krajina obnoví rokovania o vstupe do Únie.
Island požiadal o členstvo v EÚ v júli 2009. Rokovania však stroskotali po nezhodách v otázke rybolovu a poľnohospodárstva. V roku 2013 tamojšia vláda prístupový proces pozastavila a v roku 2015 požiadala, aby ostrov už nebol považovaný za kandidátsku krajinu.
Rybolov podľa analytičky aj pri prípadnom obnovení prístupových rokovaní zostane jednoznačne najkomplikovanejšou oblasťou. Za ďalšiu náročnú otázku označila poľnohospodárstvo, zatiaľ čo ostatné oblasti ako colná únia či zahraničná a bezpečnostná politika by podľa nej nemali predstavovať problém v rozhovoroch.
Ako ďalej zdôraznila, Island je dnes v lepšej vyjednávacej pozícii než v roku 2009, keď požiadal o členstvo v EÚ. „Ekonomicky sa mu darí oveľa lepšie,“ vyhlásila Guðjónsdóttir. Medzi ďalšie zmeny za uplynulé roky zaradila odchod Spojeného kráľovstva z Únie, rastúci význam Arktídy a zmeny v zahraničnej politike USA. Island by podľa nej zároveň mohol Únii priniesť skúsenosti v oblasti zelenej energie, ľudských práv a udržateľného rybolovu. „EÚ čelí bezprecedentným výzvam a z členstva Islandu v Únii by profitovala,“ skonštatovala.
V oblasti rybolovu však podľa analytičky bude Island požadovať osobitné záruky. Jednou z nich by malo byť uznanie 200-míľového pásma okolo ostrova ako výlučnej rybárskej zóny Islandu priamo v zmluve o pristúpení.
Ďalšou problematickou otázkou môžu byť zahraničné investície do rybolovu. Island má v tejto oblasti v rámci Dohody o Európskom hospodárskom priestore výnimku. „Cieľom vlády v tejto oblasti bude zabezpečiť, aby všetko bohatstvo vytvorené rybolovom v okolí Islandu zostalo na ostrove,“ poznamenala.
Prístupový proces Islandu bude podľa analytičky pozorne sledovať aj Nórsko. Ak by Reykjavík dosiahol prijateľnú dohodu v otázke rybolovu, mohlo by to podľa nej zvýšiť atraktivitu členstva v EÚ aj pre Oslo. „Vzhľadom na všetky súčasné geopolitické zmeny si myslím, že by to určite mohlo byť niečo, čo by Nórsko posunulo smerom k EÚ,“ uzavrela Guðjónsdóttir pre TASR.
Island požiadal o členstvo v EÚ v júli 2009. Rokovania však stroskotali po nezhodách v otázke rybolovu a poľnohospodárstva. V roku 2013 tamojšia vláda prístupový proces pozastavila a v roku 2015 požiadala, aby ostrov už nebol považovaný za kandidátsku krajinu.
Rybolov podľa analytičky aj pri prípadnom obnovení prístupových rokovaní zostane jednoznačne najkomplikovanejšou oblasťou. Za ďalšiu náročnú otázku označila poľnohospodárstvo, zatiaľ čo ostatné oblasti ako colná únia či zahraničná a bezpečnostná politika by podľa nej nemali predstavovať problém v rozhovoroch.
Ako ďalej zdôraznila, Island je dnes v lepšej vyjednávacej pozícii než v roku 2009, keď požiadal o členstvo v EÚ. „Ekonomicky sa mu darí oveľa lepšie,“ vyhlásila Guðjónsdóttir. Medzi ďalšie zmeny za uplynulé roky zaradila odchod Spojeného kráľovstva z Únie, rastúci význam Arktídy a zmeny v zahraničnej politike USA. Island by podľa nej zároveň mohol Únii priniesť skúsenosti v oblasti zelenej energie, ľudských práv a udržateľného rybolovu. „EÚ čelí bezprecedentným výzvam a z členstva Islandu v Únii by profitovala,“ skonštatovala.
V oblasti rybolovu však podľa analytičky bude Island požadovať osobitné záruky. Jednou z nich by malo byť uznanie 200-míľového pásma okolo ostrova ako výlučnej rybárskej zóny Islandu priamo v zmluve o pristúpení.
Ďalšou problematickou otázkou môžu byť zahraničné investície do rybolovu. Island má v tejto oblasti v rámci Dohody o Európskom hospodárskom priestore výnimku. „Cieľom vlády v tejto oblasti bude zabezpečiť, aby všetko bohatstvo vytvorené rybolovom v okolí Islandu zostalo na ostrove,“ poznamenala.
Prístupový proces Islandu bude podľa analytičky pozorne sledovať aj Nórsko. Ak by Reykjavík dosiahol prijateľnú dohodu v otázke rybolovu, mohlo by to podľa nej zvýšiť atraktivitu členstva v EÚ aj pre Oslo. „Vzhľadom na všetky súčasné geopolitické zmeny si myslím, že by to určite mohlo byť niečo, čo by Nórsko posunulo smerom k EÚ,“ uzavrela Guðjónsdóttir pre TASR.
