Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Keď sa v júli minulého roka uskutočnilo hlasovanie o vyslovení nedôvery EK pod vedením Ursuly von der Leyenovej, išlo o prvý takýto krok po viac než desiatich rokoch.
Autor TASR
Bratislava/Praha 22. januára (TASR) - Z nástroja na vyslovenie nedôvery Európskej komisii (EK) sa podľa analytičky Venduly Kazlauskas z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) čoraz viac stáva politické gesto. Upozorňuje, že jeho využívanie je v súčasnosti často skôr symbolické než reálne a odráža rastúcu rozdrobenosť politických frakcií i posilňovanie protisystémových strán v Európskom parlamente (EP). Informuje o tom TASR.
Keď sa v júli minulého roka uskutočnilo hlasovanie o vyslovení nedôvery EK pod vedením Ursuly von der Leyenovej, išlo o prvý takýto krok po viac než desiatich rokoch. Vo štvrtok sa bude za uplynulých sedem mesiacov rozhodovať o pokuse zosadiť Komisiu už po štvrtýkrát.
V tomto kontexte je podľa analytičky zaujímavé sledovať aj prístup von der Leyenovej, ktorá sa na pondelkovej rozprave o vyslovení nedôvery spolu s väčšinou eurokomisárov nezúčastnila a zastupoval ju slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. „Na predošlých troch rozpravách (EP) boli prítomní všetci komisári a komisárky... Tento krok možno čítať ako signál, že aj vedenie Komisie vníma súčasnú debatu ako zbytočnú a prázdnu a že hru politických gest vie hrať taktiež,“ uviedla Kazlauskas vo štvrtkovom rozhovore pre TASR.
Návrh na vyslovenie nedôvery EK môže predložiť jedna desatina všetkých členov EP, teda 72 zo 720 europoslancov. Aj preto sa čoraz častejšie diskutuje o možnej zmene tohto pravidla. „Zvýšenie prahu na predloženie návrhu by síce pomohlo odfiltrovať čisto obštrukčné či protestné návrhy, zároveň by to ale mohlo oslabiť politickú kontrolu Komisie ako takej,“ myslí si analytička.
Podotkla, že hoci takéto „prázdne“ návrhy nemajú reálnu šancu na úspech, je podľa nej dôležité zachovať možnosť, aby aj menšina europoslancov dokázala otvoriť vážnu politickú diskusiu o fungovaní EK, ktorá by v prípade systémových zlyhaní mohla viesť aj k jej zosadeniu. V tejto súvislosti pripomenula, že EK je zodpovedná Európskemu parlamentu, ktorý zastupuje občanov EÚ.
„EP je jediný, kto môže vyslovením nedôvery odvolať EK ako celok. Zvýšenie prahu pre predloženie návrhu by mohlo viesť k situácii, keď by bol tento nástroj v praxi ťažko dostupný,“ poznamenala analytička. Dodala, že aj v prípade sprísnenia podmienok by „opozičné a antisystémové politické skupiny“ pravdepodobne využívali iné dostupné obštrukčné nástroje.
Keď sa v júli minulého roka uskutočnilo hlasovanie o vyslovení nedôvery EK pod vedením Ursuly von der Leyenovej, išlo o prvý takýto krok po viac než desiatich rokoch. Vo štvrtok sa bude za uplynulých sedem mesiacov rozhodovať o pokuse zosadiť Komisiu už po štvrtýkrát.
V tomto kontexte je podľa analytičky zaujímavé sledovať aj prístup von der Leyenovej, ktorá sa na pondelkovej rozprave o vyslovení nedôvery spolu s väčšinou eurokomisárov nezúčastnila a zastupoval ju slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. „Na predošlých troch rozpravách (EP) boli prítomní všetci komisári a komisárky... Tento krok možno čítať ako signál, že aj vedenie Komisie vníma súčasnú debatu ako zbytočnú a prázdnu a že hru politických gest vie hrať taktiež,“ uviedla Kazlauskas vo štvrtkovom rozhovore pre TASR.
Návrh na vyslovenie nedôvery EK môže predložiť jedna desatina všetkých členov EP, teda 72 zo 720 europoslancov. Aj preto sa čoraz častejšie diskutuje o možnej zmene tohto pravidla. „Zvýšenie prahu na predloženie návrhu by síce pomohlo odfiltrovať čisto obštrukčné či protestné návrhy, zároveň by to ale mohlo oslabiť politickú kontrolu Komisie ako takej,“ myslí si analytička.
Podotkla, že hoci takéto „prázdne“ návrhy nemajú reálnu šancu na úspech, je podľa nej dôležité zachovať možnosť, aby aj menšina europoslancov dokázala otvoriť vážnu politickú diskusiu o fungovaní EK, ktorá by v prípade systémových zlyhaní mohla viesť aj k jej zosadeniu. V tejto súvislosti pripomenula, že EK je zodpovedná Európskemu parlamentu, ktorý zastupuje občanov EÚ.
„EP je jediný, kto môže vyslovením nedôvery odvolať EK ako celok. Zvýšenie prahu pre predloženie návrhu by mohlo viesť k situácii, keď by bol tento nástroj v praxi ťažko dostupný,“ poznamenala analytička. Dodala, že aj v prípade sprísnenia podmienok by „opozičné a antisystémové politické skupiny“ pravdepodobne využívali iné dostupné obštrukčné nástroje.
