Tallinn/Bratislava 18. januára (TASR) - Rusko zatiaľ nevie, či reálne podnikne inváziu na Ukrajinu. Ide skôr o "plán B" pre prípad, že diplomatické riešenia sa nebudú vyvíjať smerom akým Rusi chcú. V rozhovore pre TASR to uviedol český analytik Lukáš Dyčka, ktorý pôsobí na Baltic Defence College v Estónsku.

"Rusko sa podľa mňa správa ako pomerne oportunistický aktér. To znamená, že Moskva čaká na to, ako situácia dopadne. V súčasnej chvíli sa zdá, že Rusi vidia (geopolitickú) situáciu tak, že americký prezident (Joe Biden) podľa nich nemá o Európu až taký veľký záujem. Možno nebude kandidovať v nasledujúcich voľbách a presúva pozornosť skôr do Ázie - na Čínu. No a Rusi toto vnímajú ako príležitosť nejakým spôsobom zatlačiť na Američanov, respektíve na Severoatlantickú alianciu (NATO) a Západ a z ich (ruského) pohľadu narovnať bezpečnostnú architektúru v Európe tak, aby viac zodpovedala ich vlastným záujmom," myslí si Dyčka.

Analytik si myslí, že ozbrojený konflikt nie je v tejto chvíli pre Rusov preferovanou možnosťou, avšak podľa neho potrebujú vytvárať dojem, že sú ochotní vydať sa aj vojenskou cestou. "Ani Rusi vlastne sami nevedia, či sa uchýlia k ozbrojenému konfliktu. Skôr sa zdá, že ozbrojený konflikt nie je úplne preferovanou možnosťou z pohľadu ruskej strany. Avšak aby boli (Rusi) schopní na Američanov - a prípadne aj na Európu tlačiť, tak musia vytvárať kredibilný dojem, že ten ozbrojený konflikt môže hroziť. Podľa mňa je to skôr taký plán B s tým, že (Moskva) bude trvať skôr na diplomatickom riešení. Avšak v prípade, že by diplomatické riešenia nepostupovali spôsobom, ktorý Rusi chcú, tak musia mať možnosť ozbrojený konflikt vyvolať," pokračoval český analytik.

Lukáš Dyčka si myslí, že v prípade ruskej invázie na Ukrajinu by sa jednotky členských štátov NATO priamo nepodieľali na bojoch. Skôr by NATO poskytovalo Ukrajine podporu. "Podpora by nebola otvorená s tým, že by tam štáty NATO poslali vojakov a bojovali. Ale určite - a to sa koniec koncov deje - že by sa zvýšili dodávky zbraní (na Ukrajinu). Určite by (členské štáty NATO) zvýšili intenzitu výcviku ukrajinských síl a potom by sa zdvihla interakcia medzi štátmi NATO a Ukrajinou v oblasti výmeny spravodajských informácií. K nasadeniu vojakov samotných by však podľa môjho názoru z pohľadu NATO nedošlo," povedal Dyčka.

Korešpondentka amerického denníka The New York Times (NYT) Helene Cooperová v piatok napísala, že podľa predstaviteľov americkej administratívy Spojené štáty zvažujú, že pomoc ukrajinským povstalcom môže zahŕňať i poskytnutie výcviku v susedných štátoch, ktorých by mohli USA trénovať vo "východnom krídle NATO", konkrétne v Rumunsku, Poľsku, či na Slovensku. Český analytik si myslí, že zverejnenie tejto informácie môže mať rôzne príčiny.

"Môže ísť o snahu, ktorá je súčasťou informačnej vojny proti Rusku. To znamená uvoľniť onú informáciu, ktorá má na Rusko nejakým spôsobom zatlačiť. Takže možno je to vlastne správa pre Rusov, ktorá má akoby zdvihnúť cenu za prípadný konflikt na Ukrajine," povedal Dyčka a pokračoval, že v opačnom prípade môže ísť o vážne myslený plán reakcie v prípade napadnutia Ukrajiny zo strany Ruska.

"Vo chvíli keď vieme, že Američania a NATO Ukrajincom na pomoc priamo neprídu, tak toto je jedna z verzií, akou by sa dalo (Ukrajincom) aspoň nejako vojensky priamo pomôcť," pokračoval Dyčka.

Foto: TASR/AP

"Podľa mňa sa obe tieto možnosti nevylučujú. Informácia mohla byť uvoľnená, aby sa na Rusko zatlačilo a zároveň sa môže tento výcvik plánovať. Taktiež sa mi však zdá, že v súčasnej dobe skôr rastie ochota Ukrajincov vstupovať do pravidelnej armády, alebo do skutočných formácií a podieľať sa na pravidelnom boji v prípade, že by došlo k vojne. Nie som si veľmi istý aká veľká ochota by bola vstupovať do nejakých guerillových alebo partizánskych formácií," povedal český analytik zaoberajúci sa obranou.

Podľa predsedu slovenskej opozičnej strany Smer-SD Roberta Fica sa v článku NYT píše, že plány na pomoc ukrajinským povstalcom môžu zahŕňať tréning v susedných krajinách, ktoré sú súčasťou východného krídla NATO, teda Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Fico naznačuje, že vďaka dohode o spolupráci v oblasti obrany s USA (DCA) bude ľahké vytrénovať na Slovensku ukrajinského povstalca, čo Smer-SD odmieta.

Opozícia na čele so Smerom-SD tvrdí, že zmluva je nevýhodná pre Slovensko a ohrozuje suverenitu krajiny. To predstavitelia vlády odmietli. Hlas-SD žiada prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby zmluvu dala posúdiť ústavnému súdu. Hlava štátu o dohode hovorila s premiérom Eduardom Hegerom a šéfom Národnej rady SR Borisom Kollárom. Mieni hovoriť aj s ministrami obrany a zahraničných vecí Jaroslavom Naďom a Ivanom Korčokom. Potom povie, čo ďalej.