Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
V prípade naplnenia Trumpových hrozieb a zavedenia ciel na niektoré európske krajiny si Vokálek vie predstaviť aj aktiváciu takzvaného nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI).
Autor TASR
Brusel/Bratislava 19. januára (TASR) - Európska únia by mala na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa týkajúce sa Grónska reagovať jednotne a zrozumiteľne. V pondelkovom rozhovore pre TASR to uviedol analytik Martin Vokálek z Inštitútu pre európsku politiku Europeum. Zároveň však zdôraznil, že Únia by mala dať najavo, že transatlantické partnerstvo a spolupráca v NATO zostávajú pre ňu kľúčové, rovnako ako vzájomný rešpekt, dodržiavanie dohôd a predvídateľné pravidlá.
„Je nevyhnutné dať najavo, že politický ani ekonomický nátlak zo strany USA nebude fungovať a že clá nemôžu byť nástrojom na vynucovanie politických ústupkov. Platí to najmä v témach týkajúcich sa Grónska, ktoré sú vyhrotené absolútne iracionálnymi a často manipulatívnymi postojmi Trumpa,“ uviedol Vokálek.
Predseda Európskej rady António Costa v nedeľu oznámil, že v reakcii na Trumpove hrozby zavedenia dovozných ciel v súvislosti so sporom o Grónsko zvolá v najbližších dňoch mimoriadny summit lídrov EÚ. Analytik od tohto stretnutia neočakáva „dramatické“ rozhodnutia, ale skôr politické ukotvenie ďalšieho postupu a jasnú deklaráciu jednoty v otázkach podpory Grónska a Dánska, ako aj odmietnutie nátlaku Trumpa.
„Hlavným výsledkom by malo byť potvrdenie jednotnej európskej línie, prípadne udelenie mandátu pre Európsku komisiu na ďalšie kroky a vyslanie jasného signálu Spojeným štátom, že EÚ vníma situáciu ako celok, a nie ako problém jednotlivých štátov,“ doplnil Vokálek. Podľa neho by mal mať summit predovšetkým stabilizačný a zjednocujúci charakter, nie eskalačný. Dôležitá podľa neho bude aj koordinácia medzi obchodnou, bezpečnostnou a diplomatickou rovinou.
V prípade naplnenia Trumpových hrozieb a zavedenia ciel na niektoré európske krajiny si Vokálek vie predstaviť aj aktiváciu takzvaného nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI). „Účelom ACI nie je ďalej eskalovať obchodný konflikt s USA, ale zmeniť kalkul druhej strany a dať jasne najavo, že ekonomický tlak na presadenie politických priorít jednoducho nebude fungovať,“ podotkol. Na využitie tohto mechanizmu už vyzvalo Francúzsko.
EÚ zatiaľ nástroj ACI nikdy nepoužila. „V praxi by to znamenalo, že Únia formálne skonštatuje nátlak zo strany USA a získa právny rámec k cieleným protiopatreniam,“ vysvetlil Vokálek. Tie by podľa neho mohli zahŕňať selektívne clá alebo kvóty, obmedzenie prístupu amerických firiem na jednotný trh EÚ, obmedzenie európskych investícií v USA, vylúčenie amerických spoločností z verejných zákaziek či zásahy do oblasti práv duševného vlastníctva.
Podľa Vokálka je realistické, že ešte pred aktiváciou ACI by sa EÚ mohla vrátiť k recipročným colným opatreniam, ktoré boli technicky pripravené počas minuloročnej obchodnej eskalácie zo strany USA v objeme približne 90 až 100 miliárd eur. Tieto opatrenia boli dočasne pozastavené po predbežnej dohode o ďalšom koordinovanom postupe, ktorú však americký prezident svojimi vyjadreniami a krokmi podľa analytika už výrazne narušil.
Vokálek na záver upozornil, že ak to bude možné, Únia by mala čo najdlhšie uprednostňovať dialóg, keďže prípadné protiopatrenia by mali negatívny vplyv na obe strany.
„Je nevyhnutné dať najavo, že politický ani ekonomický nátlak zo strany USA nebude fungovať a že clá nemôžu byť nástrojom na vynucovanie politických ústupkov. Platí to najmä v témach týkajúcich sa Grónska, ktoré sú vyhrotené absolútne iracionálnymi a často manipulatívnymi postojmi Trumpa,“ uviedol Vokálek.
Predseda Európskej rady António Costa v nedeľu oznámil, že v reakcii na Trumpove hrozby zavedenia dovozných ciel v súvislosti so sporom o Grónsko zvolá v najbližších dňoch mimoriadny summit lídrov EÚ. Analytik od tohto stretnutia neočakáva „dramatické“ rozhodnutia, ale skôr politické ukotvenie ďalšieho postupu a jasnú deklaráciu jednoty v otázkach podpory Grónska a Dánska, ako aj odmietnutie nátlaku Trumpa.
„Hlavným výsledkom by malo byť potvrdenie jednotnej európskej línie, prípadne udelenie mandátu pre Európsku komisiu na ďalšie kroky a vyslanie jasného signálu Spojeným štátom, že EÚ vníma situáciu ako celok, a nie ako problém jednotlivých štátov,“ doplnil Vokálek. Podľa neho by mal mať summit predovšetkým stabilizačný a zjednocujúci charakter, nie eskalačný. Dôležitá podľa neho bude aj koordinácia medzi obchodnou, bezpečnostnou a diplomatickou rovinou.
V prípade naplnenia Trumpových hrozieb a zavedenia ciel na niektoré európske krajiny si Vokálek vie predstaviť aj aktiváciu takzvaného nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI). „Účelom ACI nie je ďalej eskalovať obchodný konflikt s USA, ale zmeniť kalkul druhej strany a dať jasne najavo, že ekonomický tlak na presadenie politických priorít jednoducho nebude fungovať,“ podotkol. Na využitie tohto mechanizmu už vyzvalo Francúzsko.
EÚ zatiaľ nástroj ACI nikdy nepoužila. „V praxi by to znamenalo, že Únia formálne skonštatuje nátlak zo strany USA a získa právny rámec k cieleným protiopatreniam,“ vysvetlil Vokálek. Tie by podľa neho mohli zahŕňať selektívne clá alebo kvóty, obmedzenie prístupu amerických firiem na jednotný trh EÚ, obmedzenie európskych investícií v USA, vylúčenie amerických spoločností z verejných zákaziek či zásahy do oblasti práv duševného vlastníctva.
Podľa Vokálka je realistické, že ešte pred aktiváciou ACI by sa EÚ mohla vrátiť k recipročným colným opatreniam, ktoré boli technicky pripravené počas minuloročnej obchodnej eskalácie zo strany USA v objeme približne 90 až 100 miliárd eur. Tieto opatrenia boli dočasne pozastavené po predbežnej dohode o ďalšom koordinovanom postupe, ktorú však americký prezident svojimi vyjadreniami a krokmi podľa analytika už výrazne narušil.
Vokálek na záver upozornil, že ak to bude možné, Únia by mala čo najdlhšie uprednostňovať dialóg, keďže prípadné protiopatrenia by mali negatívny vplyv na obe strany.
