Brusel 17. decembra (TASR) - V Bruseli sa v stredu večer uskutoční summit Európskej únie a západného Balkánu, na ktorom bude Slovensko zastupovať premiér Robert Fico. Otázka rozširovania Únie o krajiny tohto regiónu sa stáva čoraz naliehavejšou, a to najmä z geopolitických dôvodov. Pre TASR to uviedol analytik Oszkár Roginer-Hofmeister z Inštitútu pre európsku politiku Europeum.

Analytik v rozhovore upozornil, že v poslednom období sa rozširovanie EÚ stalo urgentnejším predovšetkým v dôsledku vojny na Ukrajine. Zatiaľ čo v minulosti bol proces založený na zásluhách, ktoré vyžadovali, aby kandidátske krajiny spĺňali prísne normy v oblasti demokracie, právneho štátu a hospodárskych reforiem, dnes sa západný Balkán vracia na strategickú agendu Únie aj ako reakcia na rastúci vplyv externých aktérov, poznamenal.

„Vonkajší aktéri, ako sú Rusko a Čína, rozšírili svoj vplyv v krajinách západného Balkánu, čím odhalili riziká dlhodobého váhania EÚ (pri procese pristupovania krajín) a oslabili dôveryhodnosť Únie... Imidž EÚ v regióne sa v 20. rokoch 21. storočia tiež výrazne zhoršil,“ uviedol Roginer-Hofmeister.

Zdôraznil však, že rozširovanie nie je možné zredukovať len na geopolitiku. Trvalé problémy v regióne, ako sú korupcia, úpadok demokracie, slabá nezávislosť súdnictva a nevyriešené politické spory, podľa jeho slov naďalej predstavujú vážne prekážky. „Prijatie nových členov bez riešenia týchto výziev by mohlo podkopať právne a normatívne základy EÚ a oslabiť verejnú podporu rozširovania v existujúcich členských štátoch,“ varoval.

Podľa neho sa blok nachádza v citlivom balansovaní, keď musí potvrdiť svoj záväzok k prípadnému členstvu krajín západného Balkánu a zároveň zachovať integritu svojich kritérií pristúpenia. „Fázový a postupný integračný proces ponúka cestu vpred, ktorá umožňuje krajinám ťažiť z užšej spolupráce v miere, ako postupujú reformy. Týmto spôsobom môže rozšírenie zostať strategickou nevyhnutnosťou aj projektom založeným na hodnotách, ktorý chráni vplyv EÚ bez ohrozenia jej základných princípov,“ skonštatoval analytik.

V súvislosti s konkrétnymi krajinami regiónu uviedol, že najlepšie pripravené na členstvo v Únii sú Čierna Hora a Severné Macedónsko. Čierna Hora už otvorila všetkých 33 prístupových kapitol a deň pred summitom EÚ oznámila predbežné uzavretie piatich kapitol, čím sa ich počet zvýšil na 12. Severné Macedónsko uskutočnilo rozsiahle reformy a vyriešilo dôležité bilaterálne spory, podotkol Roginer-Hofmeister.

Ako pokračoval, Albánsko dosiahlo pokrok najmä v oblasti justičných reforiem, ale stále zápasí s problémami v správe vecí verejných. Srbsko síce napreduje v hospodárskej oblasti, no v krajine podľa neho dochádza k demokratickému úpadku a pretrvávajú nevyriešené vzťahy s Kosovom. Situáciu tiež komplikuje „kríza legitimity a rastúce napätie v súvislosti s protestmi“, doplnil Roginer-Hofmeister.

„Bosna a Hercegovina a Kosovo sú stále ďaleko od členstva pre hlboké inštitucionálne slabiny, etnickú fragmentáciu, obmedzenú funkčnosť štátu a nevyriešené ústavné otázky či problémy uznania,“ zakončil analytik.

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa na stredajšom stretnutí nezúčastní. Uviedol, že ide o osobné rozhodnutie. Pravidelné summity členov Európskej rady a lídrov krajín západného Balkánu sa konajú od roku 2018. Posledné zasadnutie sa uskutočnilo v decembri 2024 v Bruseli, ďalší summit je na pláne v júni 2026 v Čiernej Hore. Téma rozširovania EÚ bude jednou z popredných aj na štvrtkovom summite lídrov dvadsaťsedmičky.

„Slovensko je dlhodobým podporovateľom integrácie krajín západného Balkánu do Únie, ktorá môže priniesť bezpečnosť a stabilitu nielen v regióne, ale v celej EÚ,“ vyhlásil v utorok Fico. SR ako jedna z mála krajín EÚ neuznala nezávislosť Kosova.





(osobitný spravodajca TASR Martin Žigo)