FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Prípad označovaný ako „Pfizergate“ sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii EÚ.
Autor TASR
Bratislava/Praha 14. mája (TASR) - Stredajšie rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) o pochybení Európskej komisie (EK) pri odmietnutí zverejniť textové správy medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer predstavuje dôležitý precedens pre celú EÚ. V rozhovore pre TASR to uviedol výkonný riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku Europeum v Prahe Martin Vokálek.
Prípad označovaný ako „Pfizergate“ sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii EÚ. Podľa analytika je potrebné pochopiť, že išlo o výnimočnú situáciu. „Pandemická kríza si vyžadovala rýchle a koordinované rozhodnutia na úrovni EÚ. Členské štáty v tom čase nemali dostatočné kapacity ani nástroje na to, aby konali samostatne a efektívne. Zároveň to boli členské štáty, ktoré v oblasti zdravotníctva nedávali EK príliš veľa kompetencií, zatiaľ čo počas globálnej zdravotníckej krízy požadovali od EÚ rýchlu a koordinovanú reakciu a riešenia na európskej úrovni,“ skonštatoval Vokálek.
Priama a flexibilná komunikácia s kľúčovými partnermi môže byť podľa jeho slov najmä v čase krízy legitímna a potrebná. Podľa analytika to však neznamená, že jej obsah zostane mimo verejnej kontroly. „Nezverejnenie celej komunikácie, navyše v tak veľkom verejnom obstarávaní, je v rozpore s princípmi transparentnosti a zodpovednosti. Aj v krízovom riadení musia platiť pravidlá demokratickej zodpovednosti,“ spresnil Vokálek.
Podľa výkonného riaditeľa inštitútu tento prípad vytvára precedens pre lepšie zaobchádzanie s novými formami komunikácie v únijných inštitúciách, ktoré sa používajú aj na všetkých úrovniach riadenia štátov či miest a obcí.
Rozhodnutie SDEÚ, tlak európskej ombudsmanky, niektorých poslancov Európskeho parlamentu a snaha médií informovať verejnosť o prípade podľa neho dokazujú, že právny štát v EÚ nie je len politická fráza. Naopak, existujú dostatočné kontrolné mechanizmy, ktoré dohliadajú na dôležité kroky európskych inštitúcií a ich vedúcich predstaviteľov, dodal Vokálek pre TASR.
O sprístupnenie textových správ medzi von der Leyenovou a šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom požiadala novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT). EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii. Steviová a NYT sa preto obrátili na Súdny dvor EÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. Súd v stredajšom rozsudku ich žalobe vyhovel. Eurokomisia sa môže proti rozhodnutiu odvolať.
Prípad označovaný ako „Pfizergate“ sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii EÚ. Podľa analytika je potrebné pochopiť, že išlo o výnimočnú situáciu. „Pandemická kríza si vyžadovala rýchle a koordinované rozhodnutia na úrovni EÚ. Členské štáty v tom čase nemali dostatočné kapacity ani nástroje na to, aby konali samostatne a efektívne. Zároveň to boli členské štáty, ktoré v oblasti zdravotníctva nedávali EK príliš veľa kompetencií, zatiaľ čo počas globálnej zdravotníckej krízy požadovali od EÚ rýchlu a koordinovanú reakciu a riešenia na európskej úrovni,“ skonštatoval Vokálek.
Priama a flexibilná komunikácia s kľúčovými partnermi môže byť podľa jeho slov najmä v čase krízy legitímna a potrebná. Podľa analytika to však neznamená, že jej obsah zostane mimo verejnej kontroly. „Nezverejnenie celej komunikácie, navyše v tak veľkom verejnom obstarávaní, je v rozpore s princípmi transparentnosti a zodpovednosti. Aj v krízovom riadení musia platiť pravidlá demokratickej zodpovednosti,“ spresnil Vokálek.
Podľa výkonného riaditeľa inštitútu tento prípad vytvára precedens pre lepšie zaobchádzanie s novými formami komunikácie v únijných inštitúciách, ktoré sa používajú aj na všetkých úrovniach riadenia štátov či miest a obcí.
Rozhodnutie SDEÚ, tlak európskej ombudsmanky, niektorých poslancov Európskeho parlamentu a snaha médií informovať verejnosť o prípade podľa neho dokazujú, že právny štát v EÚ nie je len politická fráza. Naopak, existujú dostatočné kontrolné mechanizmy, ktoré dohliadajú na dôležité kroky európskych inštitúcií a ich vedúcich predstaviteľov, dodal Vokálek pre TASR.
O sprístupnenie textových správ medzi von der Leyenovou a šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom požiadala novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT). EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii. Steviová a NYT sa preto obrátili na Súdny dvor EÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. Súd v stredajšom rozsudku ich žalobe vyhovel. Eurokomisia sa môže proti rozhodnutiu odvolať.
