Tel Aviv/Ramalláh 7. októbra (TASR) – Útok Hamasu a ďalších palestínskych militantných skupín na Izrael 7. októbra 2023 bol výsledkom zlyhaní na viacerých úrovniach – izraelských spravodajských služieb, armády aj politikov. To, ako sa situácia v regióne vyvinie, bude závisieť od amerického prezidenta Donalda Trumpa a od výsledku parlamentných volieb v Izraeli, ktoré sa budú konať koncom októbra. Pre TASR to uviedol Michael Milštejn, izraelský odborník na palestínske záležitosti z Centra Mošeho Dajana na Telavivskej univerzite.

„V prvom rade išlo, samozrejme, o zlyhanie spravodajských služieb... Tie celkom nepochopili logiku správania sa Hamasu, ktorý v dôsledku toho vedel pripraviť takýto rozsiahly útok na Izrael,“ vysvetlil analytik.

Okrem spravodajských služieb obvinil zo zlyhania i izraelskú armádu, ktorá podľa neho Hamas podcenila – domnievala sa, že militanti nedokážu prekonať oplotenie vybudované okolo Pásma Gazy. „Pozdĺž hranice bolo z tohto dôvodu rozmiestnených len 500 vojakov, no a v ten deň zaútočilo na Izrael približne 6500 teroristov Hamasu,“ zdôraznil.

V neposlednom rade podľa neho zlyhali aj politici. „Všetci si mysleli, že zneužívaním ekonomickej otázky a tým, že nebudú hovoriť o tej palestínskej, dokážu udržať pokoj v Gaze a palestínskej oblasti (v Predjordánsku). Žiaľ, to sa nestalo,“ konštatoval.

V súčasnosti Izrael podľa odborníka kontroluje viac ako 60 percent územia Pásma Gazy. Hamas je síce podľa neho oveľa slabší, ale stále je dominantným hráčom v Gaze vďaka svojej zanietenosti a tomu, že v skutočnosti tam nemá alternatívu.

To, ako sa vyvinie situácia na Blízkom východe, podľa experta závisí od prezidenta Trumpa. „Ak bude napríklad požadovať, aby sa Izrael úplne stiahol z Gazy, aj sa to stane. Žiaľ, dnes naozaj nevieme, čo bude. Vieme len to, že o tom rozhodne Trump,“ spresnil.

Podľa izraelského analytika je Trump zaneprázdnený vojnou na Ukrajine, americkou ekonomikou či voľbami do Kongresu. Očakáva teda skôr, že Trump bude tlačiť Izrael do dohôd, aj keby boli v rozpore s jeho základnými požiadavkami. Zároveň dodal, že vývoj situácie bude závisieť aj od výsledku parlamentných volieb v Izraeli.

Podľa augustového prieskumu palestínskeho výskumného centra (PCPSR) na čele s politológom Chalílom Šikákím si 20 percent respondentov na palestínskych územiach myslí, že Hamas je víťazom vojny, a 15 percent, že víťazom je Izrael. Podľa 60 percent Palestínčanov vojna nemá víťaza. Napriek tomu vyše 70 percent Palestínčanov odmieta odzbrojenie Hamasu skôr, ako sa Izrael z Gazy úplne stiahne. Prieskum sa realizoval na vyše 1200 obyvateľoch Gazy a Západného brehu Jordánu.

Šíkákí vo svojej januárovej hodnotiacej štúdii uviedol, že útok Hamasu a následná ničivá vojna „neboli len ďalším tragickým začarovaným kruhom násilia. Išlo o udalosť, ktorá narušila celý systém a nezvratne zmenila izraelsko-palestínsky konflikt aj regionálny poriadok.“ Podľa neho je pri pohľade na nasledujúce desaťročie zrejmé, že vojna zničila spôsob, akým sa dovtedy udržiaval konflikt pod kontrolou, a okrem iného prehĺbila aj krízu legitimity medzinárodného práva a západnej diplomacie.

Hamas zaútočil na Izrael 7. októbra 2023 o 6.29 h miestneho času. Pri útoku militantov vedených Hamasom zahynulo 1221 ľudí. Ďalších 251 osôb vrátane 44 mŕtvych uniesli militanti do Pásma Gazy ako rukojemníkov.

Izrael v reakcii na tento útok spustil rozsiahlu vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy, ktorá si vyžiadala viac ako 74.200 obetí, spôsobila hladomor a toto územie spustošila.

Viaceré organizácie obviňujú Izrael z páchania genocídy v palestínskom Pásme Gazy. K rovnakému záveru dospeli v septembri 2025 aj vyšetrovatelia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC). Izrael tieto obvinenia odmieta a trvá na tom, že jeho vojna v Pásme Gazy je aktom sebaobrany a je zameraná proti militantom.

Útoky v palestínskej enkláve pokračujú napriek prímeriu, ktoré vstúpilo do platnosti 10. októbra 2025. Podľa palestínskych údajov izraelské jednotky počas tohto prímeria zabili vyše 1440 ľudí.