Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Nový systém bol podľa neho prijatý práve preto, aby nahradil improvizované vnútroštátne reakcie predvídateľnejším spoločným európskym rámcom.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 12. augusta (TASR) - Migračný a azylový pakt Európskej únie musí potvrdiť svoju odolnosť najmä v situáciách, keď členské štáty čelia výraznej migračnej kríze a politickému tlaku na prijímanie jednostranných opatrení. Udalosti v španielskej exkláve Ceuta podľa analytika Centra pre európsku politiku (EPC) v Bruseli Alberta-Horsta Neidhardta ukázali, že práve v takýchto situáciách môže byť ochota členských krajín spoliehať sa na nový spoločný systém problémom. Pakt začal v Únii platiť presne pred dvoma mesiacmi.
„Najväčšou skúškou paktu nemusí byť to, či jeho pravidlá technicky fungujú, ale či sú členské štáty politicky ochotné za nimi stáť, keď rastie migračný tlak,“ uviedol Neidhardt v rozhovore pre TASR.
Nový systém bol podľa neho prijatý práve preto, aby nahradil improvizované vnútroštátne reakcie predvídateľnejším spoločným európskym rámcom. „Ak členské štáty dodržiavajú spoločné pravidlá, keď sú počty (migrantov) zvládnuteľné, ale opustia ich, keď sa tlak stane politicky náročným, potom pakt nevyriešil jednu zo základných slabín predchádzajúceho systému,“ upozornil analytik.
Neidhardt zároveň podotkol, že zatiaľ nie je možné jednoznačne určiť, do akej miery nový pakt ovplyvnil samotnú operatívnu reakciu Španielska. „Je možné, že uplatňovanie nových postupov na hraniciach pomohlo v niektorých prípadoch rýchleho spracovania a návratu (migrantov),“ uviedol.
Za podstatnejšiu považuje skutočnosť, že pri riešení krízy zostala kľúčovou medzinárodná spolupráca. „Ceuta opäť odhalila, do akej miery zostávajú európske krajiny zraniteľné, keď sa pri obmedzovaní migrácie spoliehajú na tretie krajiny,“ povedal Neidhardt.
Za pozoruhodné zároveň označil, že v diskusii na udalosti v Ceute sa takmer nespomínal mechanizmus, ktorý bol do paktu zahrnutý práve pre výnimočné situácie. „Pakt obsahuje nariadenie o krízových situáciách a vyššej moci, ktoré je osobitne určené na riešenie mimoriadnych situácií vrátane prípadov zneužívania migrácie. Tento mechanizmus sa však v politickej diskusii o Ceute takmer vôbec neobjavoval,“ poukázal analytik.
Podľa Neidhardta to vyvoláva otázku, či budú členské štáty pri vážnom migračnom tlaku skutočne využívať nový spoločný rámec. „Ak sa členské štáty vždy, keď sa tlak stane vážnym, vracajú k obmedzeniam na hraniciach, jednostranným opatreniam a intenzívnejšej spolupráci s tretími krajinami namiesto toho, aby využívali mechanizmy, na ktorých sa len nedávno dohodli, kedy bude nový systém skutočne otestovaný?“ pýta sa. Ceutu označil za politickú skúšku odolnosti paktu, pričom reakcia členských štátov podľa neho dopadla sklamaním.
Ceuta zároveň ukázala ďalší problém - limity politiky založenej na odrádzaní od migrácie, myslí si Neidhardt. Vlády sa podľa neho snažia vyslať signál, že ak migrant príde v rozpore s pravidlami, nedostane výhodné podmienky ani jednoduchú možnosť zostať v EÚ. Ak však napriek týmto opatreniam príde veľké množstvo ľudí, systémy prijímania s obmedzenou kapacitou nemusia byť schopné na takýto nápor adekvátne reagovať.
„V Ceute v dôsledku rozsahu a rýchlosti príchodu migrantov vznikol obrovský tlak na miestne kapacity prijímania migrantov. Pripravenosť preto nemôže znamenať iba viac policajtov, plotov či kapacít na rýchle návraty. Znamená tiež zachovanie dostatočných prijímacích kapacít, plánovanie pre prípad krízových situácií a administratívnych zdrojov na zvládnutie situácií, ktorým sa odstrašujúcimi opatreniami nepodarí zabrániť,“ uviedol analytik v rozhovore. Upozornil, že ak sú prijímacie systémy navrhnuté predovšetkým s predpokladom, že ľuďom sa podarí zabrániť v príchode, stávajú sa obzvlášť zraniteľnými vtedy, keď tento predpoklad zlyhá.
Neidhardt považuje za predčasné s určitosťou hodnotiť, či nový pakt prináša odolnejší európsky azylový systém. Po dvoch mesiacoch od začiatku jeho uplatňovania a po kríze v Ceute je podľa neho možné hovoriť skôr o prvom politickom varovaní než o definitívnom teste. „Kým pravidlá nebudú skutočne otestované pod dlhším tlakom, nebudeme vedieť, či je reformovaný spoločný európsky azylový systém odolnejší než ten predchádzajúci,“ uviedol. Podľa analytika je preto kľúčové, čo členské štáty urobia pri ďalšej vážnej migračnej kríze.
V EÚ sa 12. júna začal uplatňovať migračný a azylový pakt prijatý v roku 2024. Únia si od neho sľubuje posilnenie ochrany vonkajších hraníc, jasnejšie pravidlá v oblasti azylu a rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou. Niektoré členské krajiny vrátane Slovenska ho však kritizujú.
„Najväčšou skúškou paktu nemusí byť to, či jeho pravidlá technicky fungujú, ale či sú členské štáty politicky ochotné za nimi stáť, keď rastie migračný tlak,“ uviedol Neidhardt v rozhovore pre TASR.
Nový systém bol podľa neho prijatý práve preto, aby nahradil improvizované vnútroštátne reakcie predvídateľnejším spoločným európskym rámcom. „Ak členské štáty dodržiavajú spoločné pravidlá, keď sú počty (migrantov) zvládnuteľné, ale opustia ich, keď sa tlak stane politicky náročným, potom pakt nevyriešil jednu zo základných slabín predchádzajúceho systému,“ upozornil analytik.
Neidhardt zároveň podotkol, že zatiaľ nie je možné jednoznačne určiť, do akej miery nový pakt ovplyvnil samotnú operatívnu reakciu Španielska. „Je možné, že uplatňovanie nových postupov na hraniciach pomohlo v niektorých prípadoch rýchleho spracovania a návratu (migrantov),“ uviedol.
Za podstatnejšiu považuje skutočnosť, že pri riešení krízy zostala kľúčovou medzinárodná spolupráca. „Ceuta opäť odhalila, do akej miery zostávajú európske krajiny zraniteľné, keď sa pri obmedzovaní migrácie spoliehajú na tretie krajiny,“ povedal Neidhardt.
Za pozoruhodné zároveň označil, že v diskusii na udalosti v Ceute sa takmer nespomínal mechanizmus, ktorý bol do paktu zahrnutý práve pre výnimočné situácie. „Pakt obsahuje nariadenie o krízových situáciách a vyššej moci, ktoré je osobitne určené na riešenie mimoriadnych situácií vrátane prípadov zneužívania migrácie. Tento mechanizmus sa však v politickej diskusii o Ceute takmer vôbec neobjavoval,“ poukázal analytik.
Podľa Neidhardta to vyvoláva otázku, či budú členské štáty pri vážnom migračnom tlaku skutočne využívať nový spoločný rámec. „Ak sa členské štáty vždy, keď sa tlak stane vážnym, vracajú k obmedzeniam na hraniciach, jednostranným opatreniam a intenzívnejšej spolupráci s tretími krajinami namiesto toho, aby využívali mechanizmy, na ktorých sa len nedávno dohodli, kedy bude nový systém skutočne otestovaný?“ pýta sa. Ceutu označil za politickú skúšku odolnosti paktu, pričom reakcia členských štátov podľa neho dopadla sklamaním.
Ceuta zároveň ukázala ďalší problém - limity politiky založenej na odrádzaní od migrácie, myslí si Neidhardt. Vlády sa podľa neho snažia vyslať signál, že ak migrant príde v rozpore s pravidlami, nedostane výhodné podmienky ani jednoduchú možnosť zostať v EÚ. Ak však napriek týmto opatreniam príde veľké množstvo ľudí, systémy prijímania s obmedzenou kapacitou nemusia byť schopné na takýto nápor adekvátne reagovať.
„V Ceute v dôsledku rozsahu a rýchlosti príchodu migrantov vznikol obrovský tlak na miestne kapacity prijímania migrantov. Pripravenosť preto nemôže znamenať iba viac policajtov, plotov či kapacít na rýchle návraty. Znamená tiež zachovanie dostatočných prijímacích kapacít, plánovanie pre prípad krízových situácií a administratívnych zdrojov na zvládnutie situácií, ktorým sa odstrašujúcimi opatreniami nepodarí zabrániť,“ uviedol analytik v rozhovore. Upozornil, že ak sú prijímacie systémy navrhnuté predovšetkým s predpokladom, že ľuďom sa podarí zabrániť v príchode, stávajú sa obzvlášť zraniteľnými vtedy, keď tento predpoklad zlyhá.
Neidhardt považuje za predčasné s určitosťou hodnotiť, či nový pakt prináša odolnejší európsky azylový systém. Po dvoch mesiacoch od začiatku jeho uplatňovania a po kríze v Ceute je podľa neho možné hovoriť skôr o prvom politickom varovaní než o definitívnom teste. „Kým pravidlá nebudú skutočne otestované pod dlhším tlakom, nebudeme vedieť, či je reformovaný spoločný európsky azylový systém odolnejší než ten predchádzajúci,“ uviedol. Podľa analytika je preto kľúčové, čo členské štáty urobia pri ďalšej vážnej migračnej kríze.
V EÚ sa 12. júna začal uplatňovať migračný a azylový pakt prijatý v roku 2024. Únia si od neho sľubuje posilnenie ochrany vonkajších hraníc, jasnejšie pravidlá v oblasti azylu a rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou. Niektoré členské krajiny vrátane Slovenska ho však kritizujú.
