Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 30. apríl 2024Meniny má Anastázia
< sekcia Zahraničie

Analýza: Berlín a Washington sa sporia najmä pre NATO

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Washington je už dlhodobo frustrovaný z toho, že niektoré krajiny nedodržiavajú záväzok, z ktorého vyplýva, že členské štáty majú dve percentá svojho HDP vynakladať na obranu.

Berlín/Kaiserslautern 29. októbra (TASR) – Stredobodom konfliktov medzi USA a Nemeckom sú spory okolo NATO a jeho financovania. Vyhlásil to v rozhovore pre TASR o nemecko-amerických vzťahov krátko pred prezidentskými voľbami v Spojených štátoch riaditeľ Atlantickej akadémie Porýnie-Falcko David Sirakov.

Washington je už dlhodobo frustrovaný z toho, že niektoré krajiny nedodržiavajú záväzok prijatý na summite Severoatlantickej aliancie vo Walese v roku 2014, z ktorého vyplýva, že členské štáty majú dve percentá svojho HDP vynakladať na obranu, pripomína nemecký analytik. Avšak to, že Trump túto kritiku spája s hrozbou vystúpenia Spojených štátov z NATO, ukazuje, ako veľmi tento konflikt eskaloval, upozorňuje aj Florian Böller, profesor politických vied pôsobiaci na Technickej univerzite v meste Kaiserslautern. Ten zdôrazňuje, že Trump vníma Nemecko a EÚ ako súpera, a dokonca ako protivníka, nie ako partnera. To by však podľa neho neplatilo pre administratívu prezidenta Joea Bidena a viceprezidentky Kamaly Harrisovej. Bidenova administratíva by podľa neho znamenala 180-stupňový obrat oproti tej súčasnej, čo sa týka skutočného úsilia vyriešiť konflikty a sledovať spoločné záujmy.

Trumpovo tvrdenie, že Nemecko platí do NATO málo, je však podľa Siraka nesprávne – "ide totiž o finančné prostriedky na vlastnú obranu, a nie o príspevky do rozpočtu NATO".

Spojené štáty v júli oznámili, že stiahnu z Nemecka takmer 12.000 svojich vojakov. Trump tento krok zdôvodnil podľa neho nedostatočnými výdavkami Nemecka na obranu. Ako uviedla politologička Sudha Davidová-Wilpová z Nemeckého Marshallovho fondu Spojených štátov amerických (GMF), Nemecko sa o stiahnutí amerických vojakov navyše dozvedelo až z médií z článku zverejneného v denníku The Wall Street Journal - predstavitelia nemeckej politiky o tom podľa jej slov neboli vôbec vopred informovaní.

Politologička ďalej vysvetľuje, že hoci majú Nemecko a USA spoločný systém hodnôt založený na demokratických zásadách, ich pohľad sa rozchádza v oblasti držby zbraní, klimatickej politiky či v otázkach vzťahov s Ruskom a Čínou.

Na druhej strane pripomína Davidová-Wilpová významnú úlohu, ktorú Spojené štáty zohrali pri procese zjednotenia Nemecka, zatiaľ čo mnohé európske krajiny sa k tomu stavali skôr váhavo. Historické väzby oboch krajín siahajú až do 17. storočia, keď do Ameriky prichádzali vo viacerých emigračných vlnách obyvatelia Nemecka, uvádza Sirakov s tým, že vzájomné vzťahy sa ešte viac zintenzívnili od konca druhej svetovej vojny.

Oslovení analytici sa zhodujú v tom, že zmena k lepšiemu v prípade Bidenovho víťazstva by nastala s určitosťou prinajmenšom v tóne komunikácie či v atmosférickej rovine, a to napriek tomu, že mnohé sporné body by zostali otvorené naďalej.

Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických sú naplánované na 3. novembra. Voliči budú rozhodovať o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.