Brusel 25. septembra (TASR) - Vzorce hlasovania a údaje z volieb za posledný rok naznačujú, že Európska únia smeruje k etnickejšiemu, obmedzenejšiemu aj xenofóbnejšiemu chápaniu pojmu európanstva. To môže v konečnom dôsledku ohroziť samotný európsky projekt a s ním spojené hodnoty. Upozornila na to správa Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) a Európskej kultúrnej nadácie (ECF), na ktorú sa v stredu odvolal denník The Guardian, píše TASR.

V analýze sa spomínajú tri kontrétne skupiny ľudí - Európania inej ako bielej pleti a moslimovia; obyvatelia strednej a východnej Európy; a najmladší občania EÚ.

Všetky tri skupiny sa v poslednom roku v Európe nedostatočne angažovali, no každá z iných dôvodov. Čo ich však podľa ECFR spája je výzva, ktorú predstavujú pre EÚ a pre jej hodnoty vrátane tzv. európskeho cítenia.

Autor správy a vedúci výskumník ECFR Pawel Zerka definuje európske cítenie ako pocit príslušnosti k spoločnému priestoru, spoločnej budúcnosti a vyznávanie spoločných hodnôt. Tými sú podľa neho univerzalizmus, rovnosť a sekularizmus. Tvrdí, že tieto hodnoty sú čoraz viac spochybňované.

Zerka napriek roku vojen a volieb v správe konštatuje, že podľa prieskumov verejnej mienky veľký počet občanov v takmer každom členskom štáte naďalej dôveruje Európskej únii, optimisticky sa pozerá na jej budúcnosť a cíti sa s ňou spätý.

Na druhej strane sa podľa výskumníka zvyšuje počet ľudí, ktorí sa cítia byť vylúčení, sklamaní a bez záujmu o EÚ. Ide predovšetkým o spomínané tri skupiny, ktoré považujú EÚ za príliš "bielu, západnú a zastaranú".

Z dát vyplýva, že niektorí Stredoeurópania a Východoeurópania sú sklamaní skutočnými výhodami členstva v EÚ. Výsledky volieb v krajinách ako SR, ČR a Chorvátsko zase ukázali čoraz silnejšiu normalizáciu euroskepticizmu.

Z prieskumov taktiež opakovane vychádza, že mladší voliči sú viac proeurópsky a tolerantnejší než staršie generácie. Mladí ľudia však prejavili voľby do Európskeho parlamentu len obmedzený záujem, a ak sa ich už zúčastnili, často volili radikálnu pravicu alebo ľavicu.

Tieto tendencie podľa Zerku odrážajú pocit mladých ľudí, že nie sú zastúpení etablovanými politickými silami. Varoval preto pred rizikom, že sa od EÚ odpoja alebo ju dokonca odmietnu.

Na riešenie týchto výziev musia politické strany podľa Zerku rozšíriť svoju voličskú základňu aj členstvo. Pre niektoré krajiny tiež navrhol znížiť vekovú hranicu pre účasť vo voľbách podľa vzoru Rakúska, Belgicka a Nemecka. Politici by tiež podľa jeho slov mali oveľa viac diskutovať s mladými ľuďmi.

Zároveň tvrdí, že proeurópski politici nemôžu zostať ticho v otázkach migrácie a diverzity pre krátkodobý zisk vo voľbách. Mali by upozorňovať na xenofóbiu a vysvetľovať voličom, že isté správanie môže podkopať sociálny zmier v rozmanitých spoločnostiach.

Argumentuje tiež v prospech posilňovania občianskej identity EÚ, a to tak, že sa blok bude prezentovať ako "sila pozitívnej zmeny", ktorá prínaša výsledky výsledky v otázkach ako hospodárstvo, bezpečnosť a zmena klímy, ale aj migrácie.