Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 18. apríl 2026Meniny má Valér
< sekcia Zahraničie

Ankara a Jerevan vymenujú osobitných vyslancov na normalizáciu vzťahov

Mevlüt Čavušoglu, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Čavušoglu však zdôraznil, že každý krok smerom k normalizácii vzťahov s Arménskom bude Ankara prijímať v spolupráci s Azerbajdžanom.

Jerevan/Ankara 14. decembra (TASR) - Arménsko a Turecko vymenujú osobitných predstaviteľov, aby rokovali o krokoch k normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami. Potvrdili to ich ministerstvá zahraničných vecí, informovali v utorok agentúry AP a TASS.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v pondelok uviedol, že Turecko a Arménsko vymenujú osobitných predstaviteľov "v blízkom čase", a tiež, že Turecko otvorí leteckú linku do arménskej metropoly Jerevan. Čavušoglu však zdôraznil, že každý krok smerom k normalizácii vzťahov s Arménskom bude Ankara prijímať v spolupráci s Azerbajdžanom.

Arménsky rezort diplomacie v utorok uviedol, že vyhlásenie Čavušogla vníma pozitívne.

"Arménsko je ako vždy pripravené na proces normalizácie vzťahov s Tureckom, a to bez predbežných požiadaviek, čo je stanovené aj v programe arménskej vlády. V tejto súvislosti hodnotíme pozitívne vyhlásenie šéfa tureckého rezortu diplomacie... potvrdzujeme, že arménska strana taktiež vymenuje svojho osobitného predstaviteľa, aby sa mohol začať dialóg," uviedol na sociálnej sieti Facebook hovorca arménskeho rezortu diplomacie.

Napriek tomu, že Arménsko a Turecko sú susednými krajinami, v súčasnosti nemajú žiadne diplomatické vzťahy. V roku 1993 Turecko dokonca uzavrelo hranice s Arménskom, aby preukázalo solidaritu s Azerbajdžonom, ktorý má s Arménskom územný konflikt týkajúci sa Náhorného Karabachu.

V roku 2009 v Zürichu síce Arménsko a Turecko podpísali dokumenty, na základe ktorých malo dôjsť k obnoveniu diplomatických vzťahov. Tieto dokumenty však jedna ani druhá strana neratifikovali a Arménsko v roku 2018 oznámilo, že sú anulované.

Turecko a Arménsko sa tiež nezhodujú v súvislosti s udalosťami, počas ktorých zahynulo v období prvej svetovej vojny v Osmanskej ríši približne 1,5 milióna Arménov. Historici tieto udalosti často označujú za genocídu, čo však Turecko odmieta.