Komunálne voľby 2026
Všetky správy
PKK vedie ozbrojené povstanie proti tureckému štátu od roku 1984.
Autor TASR
Ankara 5. augusta (TASR) – Vládnuca turecká Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana predložila v stredu parlamentu návrh zákona, ktorý má podporiť mierový proces zameraný na ukončenie vyše 40 rokov trvajúceho konfliktu s kurdskou Stranou kurdských pracujúcich (PKK). Návrh okrem iného počíta s amnestiou pre tisíce bývalých členov PKK, ktorí sa nepodieľali na násilných činoch, informuje TASR podľa agentúry AP.
Návrh zákona stanovuje pravidlá dohľadu nad odzbrojením PKK a spôsob právneho posudzovania jej členov. V piatok ho prerokuje parlamentný výbor pre spravodlivosť, následne by sa ním malo zaoberať plénum. Vláda dúfa, že parlament zákon schváli ešte pred letnou prestávkou parlamentu.
Predseda poslaneckého klubu AKP Abdullah Güler uviedol, že kľúčovou podmienkou je odovzdanie a zničenie zbraní PKK a vytvorenie mechanizmu na overenie tohto procesu. Návrh podľa neho podporilo už 360 poslancov.
PKK vlani oznámila, že sa na výzvu svojho väzneného lídra Abdullaha Öcalana rozhodla zložiť zbrane a rozpustiť organizáciu. Následne usporiadala symbolický ceremoniál odovzdania zbraní na severe Iraku a začala presúvať svojich bojovníkov z Turecka do Iraku. PKK však naďalej disponuje väčšinou svojho arzenálu.
Navrhovaná legislatíva umožní amnestiu približne pre 4000 členov PKK, ktorí sa priamo nepodieľali na násilných trestných činoch. Týkať sa bude napríklad osôb odsúdených za členstvo v PKK, jej financovanie alebo šírenie propagandy. Zákon by zároveň mohol umožniť návrat členov PKK pôsobiacich v Iraku, Sýrii alebo v exile v Európe.
Amnestiu nebudú môcť využiť osoby odsúdené za úmyselné vraždy ani osoby odsúdené na doživotie pred rokom 2005. Týka sa to aj Öcalana a ďalších popredných predstaviteľov PKK.
Prokurdská Strana rovnosti národov a demokracie (DEM) presadzuje, aby Öcalan získal oficiálnu úlohu pri koordinácii mierového procesu, čo by mohlo viesť aj k jeho prepusteniu. Táto možnosť však v návrhu zákona zatiaľ nie je. Médiá špekulujú, že neskôr by sa mohli zlepšiť aspoň jeho podmienky vo väzení vrátane možnosti menej obmedzovaného kontaktu s vonkajším svetom.
PKK vedie ozbrojené povstanie proti tureckému štátu od roku 1984. Konflikt si vyžiadal desaťtisíce obetí a rozšíril sa aj na územie Iraku a Sýrie. Turecko, Spojené štáty aj Európska únia považujú PKK za teroristickú organizáciu.
Návrh zákona stanovuje pravidlá dohľadu nad odzbrojením PKK a spôsob právneho posudzovania jej členov. V piatok ho prerokuje parlamentný výbor pre spravodlivosť, následne by sa ním malo zaoberať plénum. Vláda dúfa, že parlament zákon schváli ešte pred letnou prestávkou parlamentu.
Predseda poslaneckého klubu AKP Abdullah Güler uviedol, že kľúčovou podmienkou je odovzdanie a zničenie zbraní PKK a vytvorenie mechanizmu na overenie tohto procesu. Návrh podľa neho podporilo už 360 poslancov.
PKK vlani oznámila, že sa na výzvu svojho väzneného lídra Abdullaha Öcalana rozhodla zložiť zbrane a rozpustiť organizáciu. Následne usporiadala symbolický ceremoniál odovzdania zbraní na severe Iraku a začala presúvať svojich bojovníkov z Turecka do Iraku. PKK však naďalej disponuje väčšinou svojho arzenálu.
Navrhovaná legislatíva umožní amnestiu približne pre 4000 členov PKK, ktorí sa priamo nepodieľali na násilných trestných činoch. Týkať sa bude napríklad osôb odsúdených za členstvo v PKK, jej financovanie alebo šírenie propagandy. Zákon by zároveň mohol umožniť návrat členov PKK pôsobiacich v Iraku, Sýrii alebo v exile v Európe.
Amnestiu nebudú môcť využiť osoby odsúdené za úmyselné vraždy ani osoby odsúdené na doživotie pred rokom 2005. Týka sa to aj Öcalana a ďalších popredných predstaviteľov PKK.
Prokurdská Strana rovnosti národov a demokracie (DEM) presadzuje, aby Öcalan získal oficiálnu úlohu pri koordinácii mierového procesu, čo by mohlo viesť aj k jeho prepusteniu. Táto možnosť však v návrhu zákona zatiaľ nie je. Médiá špekulujú, že neskôr by sa mohli zlepšiť aspoň jeho podmienky vo väzení vrátane možnosti menej obmedzovaného kontaktu s vonkajším svetom.
PKK vedie ozbrojené povstanie proti tureckému štátu od roku 1984. Konflikt si vyžiadal desaťtisíce obetí a rozšíril sa aj na územie Iraku a Sýrie. Turecko, Spojené štáty aj Európska únia považujú PKK za teroristickú organizáciu.
