Bratislava/Berlín 1. mája (TASR) - Tlačová agentúra SR prináša aprílový výberový prehľad udalostí v Nemecku. Sú v ňom zahrnuté správy významného politického charakteru, ďalej udalosti zásadného geopolitického, hospodárskeho významu, i témy so slovacikovým momentom.



2. apríla - Ekologické organizácie v Nemecku požadujú rýchlejší odklon od ropy a zemného plynu. Vojna v Iráne odhalila pretrvávajúcu závislosť Nemecka od dovozu fosílnych palív, uviedli v spoločnom vyhlásení.



7. apríla - Nemeckí poľnohospodári majú čoraz väčšie obavy z vysokých cien energií. Ak vláda nepodnikne rozhodné kroky, mnohé farmy sa dostanú do vážnych problémov s likviditou. To ohrozí aj nadchádzajúcu úrodu a bezpečnosť dodávok potravín, varoval prezident Zväzu nemeckých farmárov (DBV) Joachim Rukwied.



8. apríla - Nemecká vláda obvinila amerického viceprezidenta J. D. Vancea z pokrytectva pre jeho tvrdenie o zasahovaní Európskej únie do maďarských volieb. „Odmietame obvinenie viceprezidenta USA J. D. Vancea na podujatí v Maďarsku. Rád by som poukázal na to, keďže Vance sa sťažuje na údajné zasahovanie EÚ do volieb, že americký viceprezident bol v Maďarsku len niekoľko dní pred voľbami. Už len táto skutočnosť hovorí sama za seba o tom, kto zasahuje,“ uviedol zástupca hovorcu nemeckej vlády Sebastian Hille.



11. apríla - Počet insolventných firiem v Nemecku dosiahol v prvom štvrťroku najvyššiu úroveň za viac ako 20 rokov, pričom v období od januára do marca vyhlásilo bankrot 4573 podnikov. Čísla za prvý štvrťrok prekonali úrovne zaznamenané počas finančnej krízy v roku 2009.



14. apríla - Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby ukončil boje v južnom Libanone a začal priame mierové rokovania s libanonskou vládou. V telefonickom rozhovore s Netanjahuom vyjadril „vážne obavy“ z vývoja situácie na palestínskych územiach a požadoval, aby „nedošlo k de facto čiastočnej anexii Západného brehu Jordánu.



16. apríla - Nemecká strana Zelených navrhuje vzhľadom na energetickú krízu zavedenie všeobecného obmedzenia rýchlosti na diaľniciach. Opozičná strana predložila do dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag) návrh zákona o zavedení maximálnej rýchlosti 130 kilometrov za hodinu.



22. apríla - Nemecký minister obrany Boris Pistorius predstavil novú národnú vojenskú stratégiu, ktorou Berlín reaguje na rastúcu hrozbu zo strany Ruska. Aj keď podrobnosti sú utajené, minister uviedol, že plány zahŕňajú „premenu Bundeswehru na najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe“.

- Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa zruší počas letnej letovej sezóny približne 20.000 letov na krátke vzdialenosti. Dôvodom sú podľa firmy vysoké ceny leteckého paliva, ktoré sa od útoku USA a Izraela na Irán 28. februára viac než zdvojnásobili. Lety sú tak nerentabilné. Čiastočným dôvodom sú však aj spory vedenia so zamestnancami za mzdy a dôchodkový program.



23. apríla - Syna iránskeho šacha a politika Mohammada Rezu Pahlavího počas návštevy Berlína postriekali červenou tekutinou. Polícia páchateľa na mieste zadržala. Pahlavího tím upresnil, že politik bol na krku a ramene postriekaný paradajkovou omáčkou. K útoku došlo po tom, ako syn iránskeho šacha, ktorý bol zvrhnutý v islamskej revolúcii v roku 1979, absolvoval tlačovú konferenciu. Pahlaví je v exile približne 50 rokov a pokúša sa zohrať úlohu pri formovaní budúcnosti svojej krajiny, nie je však celkom jasné, aká veľká je jeho podpora medzi obyvateľmi Iránu.

- Prvý pravidelný let s cestujúcimi priletel na nový Terminál 3 letiska vo Frankfurte nad Mohanom. Ďalší terminál najväčšieho nemeckého letiska sa staval viac ako 10 rokov, investícia bola štyri miliardy eur, čo výrazne prekročilo pôvodný odhad medzi 2,5 až a troma miliardami eur. V prvej fáze môže odbaviť ročne približne 19 miliónov cestujúcich. Postupne sa má rozšíriť na 25 miliónov, čo zhruba zodpovedá kapacite štvrtého najväčšieho letiska v Nemecku v Düsseldorfe.



25. apríla - Nemecká vláda podozrieva Rusko z opakovaných phishingových útokov zameraných na významných politikov, diplomatov, vojenských dôstojníkov a novinárov, ktorí na svojich zariadeniach používajú četovaciu aplikáciu Signal. Nemecká kontrarozviedka BfV a jej úrad pre kyberbezpečnosť BSI tento rok varovali pred útokmi na používateľov v „četovacej aplikácii“, ktoré pravdepodobne spáchal subjekt podporovaný nemenovaným štátom.



26. apríla – Opozičná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosiahla v najnovšom prieskume volebných preferencií inštitútu INSA u rekordných 28 percent. Zvýšila tak svoj náskok pred konzervatívnym blokom na štyri percentuálne body. Ide o najvyšší počet percent, aký strana dosiahla v meraniach agentúry INSA. CDU spolkového kancelára Friedricha Merza získala rovnako ako v predchádzajúcom prieskume 24 percent, zatiaľ čo Zelení majú 12 percent – o percento menej v porovnaní s minulým prieskumom. Sociálni demokrati (SPD) zostali na úrovni 14 percent a Ľavicová strana má 11 percent.



27. apríla - Pri dopravných nehodách v Nemecku v roku 2025 zahynulo 462 cyklistov a vyše polovica obetí mala 65 rokov a viac. V porovnaní s rokom 2015 sa počet úmrtí cyklistov vlani zvýšil o 20,6 percenta, čo sa pripísuje zvýšenému používaniu elektrických bicyklov. Z celkového počtu úmrtí sa 217 týkalo elektrických bicyklov, v roku 2015 to bolo 36.

- Spoločnosť McDonald‘s čelí v Nemecku obvineniu zo zavádzania spotrebiteľov v otázke jej klimatických cieľov. Reťazec rýchleho občerstvenia na svojej webovej stránke tvrdil, že sa chce stať klimaticky neutrálnou spoločnosťou do roku 2050, pričom nespresnil, ako mieni tento cieľ dosiahnuť, tvrdia aktivisti. Spoločnosť obviňujú z „drzého greenwashingu“, teda klamlivého označovania produktov a služieb ako šetrných voči životnému prostrediu, ako i „zavádzajúcich sľubov o budúcnosti“.



28. apríla - Pôrodnosť v Nemecku klesla na najnižšiu úroveň od roku 1946, ukázali najnovšie oficiálne dáta. V roku 2025 sa v krajine narodilo približne 654.300 detí, oznámil Spolkový štatistický úradu (Destatis). Oproti 677.117 narodeným deťom v roku predtým ide o pokles o 3,4 percenta. Pôrodnosť v Nemecku klesala už štvrtý rok po sebe.

30. apríla - Nemecká automobilka Volkswagen (VW) zaznamenala výrazný pokles zisku aj v 1. štvrťroku tohto roka. Hospodárenie najväčšieho výrobcu áut v Európe a s významným závodom na Slovensku ovplyvňuje viacero faktorov, od amerických dovozných ciel cez rastúcu konkurenciu na čínskom trhu až po vojnové konflikty na Ukrajine a najnovšie na Blízkom východe. Spoločnosť vo štvrtok oznámila, že v 1. štvrťroku dosiahla čistý zisk 1,56 miliardy eur, čo v medziročnom porovnaní predstavuje pokles o 28,4 %.