Teherán 4. februára (TASR) - Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu potvrdil, že rokovania Iránu so Spojenými štátmi sa uskutočnia tento piatok v ománskom Maskate, informovala agentúra AP.

Arákčího vyhlásenie prišlo po niekoľkých hodinách signálov, že príprava rozhovorov viaznu pre nezhody týkajúce sa formátu a obsahu rokovaní. V stredu večer však Arákčí sa sociálnej sieti X zverejnil príspevok, v ktorom sa poďakoval „ománskym bratom za zabezpečenie všetkých potrebných opatrení“ a informoval, že „jadrové rokovania so Spojenými štátmi sú naplánované na piatok okolo 10:00 h v Maskate.“

Nemenovaný regionálny predstaviteľ predtým v stredu uviedol, že Irán sa usiluje o „odlišný“ typ stretnutia, než aký navrhovalo Turecko – chce, aby bolo zamerané výlučne na otázku iránskeho jadrového programu a s účasťou obmedzenou len na Irán a Spojené štáty. Citovaný zdroj hovoril pod podmienkou anonymity, keďže nebol oprávnený informovať médiá.

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa medzičasom potvrdila, že USA sa zúčastnia na rokovaniach na vysokej úrovni s Iránom v Ománe - namiesto pôvodne plánovaného Turecka. Podľa AP to uviedol predstaviteľ Bieleho domu, ktorý si neželal byť menovaný.

Zdroj na vysvetlenie dodal, že viacerí arabskí a moslimskí lídri v stredu vyzvali administratívu USA, aby od rokovaní s Iránom neustúpila, hoci iránski predstavitelia tlačili na zúženie ich rozsahu a zmenu miesta konania. Predstaviteľ Bieleho domu doplnil, že administratíva zostáva „veľmi skeptická“, pokiaľ ide o úspech týchto rozhovorov, ale so zmenou plánov súhlasila z rešpektu k spojencom v regióne.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že USA dúfajú v diskusiu aj o ďalších otázkach nad rámec jadrového programu - vrátane programu vývoja a výroby iránskych balistických rakiet, podpory sprostredkovateľských sietí v regióne a „zaobchádzania (Iránu) s vlastnými obyvateľmi“.

Napätie medzi Iránom a USA sa vystupňovalo po tom, ako Trump naznačil, že USA by mohli proti Iránu použiť silu v reakcii na brutálny zásah iránskych bezpečnostných zložiek proti demonštrantom, ktorí na prelome rokov 2025-26 vyšli do ulíc na protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Washington zároveň tlačí na Teherán, aby uzavrel dohodu obmedzujúcu jeho jadrový program.

AP pripomenula, že iránsky prezident Masúd Pezeškiján v utorok uviedol, že poveril ministra zahraničných vecí „usilovať sa o spravodlivé a vyvážené rokovania“ s USA.

Podľa AP ide o prvý jasný signál z Teheránu, že má záujem o rokovania. Tento krok súčasne naznačuje podporu zo strany najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý má v Iráne konečné slovo v otázkach politiky štátu a v minulosti rokovania s USA odmietal.

Rokovania sa očakávajú aj napriek nedávnym incidentom: v utorok americká stíhačka zostrelila iránsky dron, ktorý sa priblížil k americkej lietadlovej lodi. Rýchločlny iránskych Revolučných gárd sa zároveň pokúsili zastaviť loď plaviacu sa pod vlajkou USA v Hormuzskom prielive, uviedlo americké námorníctvo.

Irán tieto incidenty bezprostredne nepotvrdil. Podľa AP síce zvýšili napätie, no zrejme nezmarili nádeje na rokovania.

V stredu iránski vojenskí velitelia navštívili raketovú základňu - stalo sa tak zrejme v snahe zdôrazniť vojenskú pripravenosť Iránu po 12-dňovej vojne s Izraelom, ktorá sa odohrala v júni 2025 a vážne zasiahla iránsku protivzdušnú obranu.

Táto základňa disponuje raketou Chorramšahr s doletom viac ako 2000 kilometrov, ktorá bola minulý rok počas vojny odpálená smerom na Izrael, dodala AP.