Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 23. apríl 2024Meniny má Vojtech
< sekcia Zahraničie

Archeológovia v Iraku odkryli kostru neandertálca

Ilustračná snímka. Foto:

Vedci tvrdia, že dobre zachovaná horná časť tela patrila neandertálcovi, ktorý žil približne pred 70.000 rokmi. Kostru objavili v jaskyni Šanidar v irackom Kurdistane.

Bagdad 20. februára (TASR) - Archeológovia v irackej jaskyni odkryli zachovalú hornú časť kostry neandertálca a čiastočky peľu okolo nej. Objav naznačuje, že neandertálci nad svojimi mŕtvymi vykonávali pohrebné rituály. Správu v stredu priniesol britský denník The Guardian.

Vedci tvrdia, že dobre zachovaná horná časť tela patrila neandertálcovi, ktorý žil približne pred 70.000 rokmi. Kostru objavili v jaskyni Šanidar v irackom Kurdistane. Jedinec mal v čase smrti od 40 do 50 rokov. Pohlavie nie je známe. Archeológovia si myslia, že horná časť patrí ku kostre, ktorú objavili v 60. rokoch minulého storočia.

Jaskyňa Šanidar je jedným z najdôležitejších nálezísk súčasnej archeológie. Archeológovia v nej odkryli už desať neandertálcov - sedem dospelých a tri deti. Nálezy veľkou mierou prispeli k objasneniu charakteristík vyhynutého druhu človeka a jeho spôsobu života.

Pri analýze vzoriek pôdy v jaskyni okolo jednej z predošlých kostier vedci takisto objavili čiastočky peľu, z čoho usúdili, že neandertálci pochovávali svojich mŕtvych a vykonávali pohrebné rituály.

Hypotéza pomohla zmeniť dovtedy prevládajúci pohľad na neandertálcov ako na hlúpy, hrubý a brutálny druh človeka. Kritici však poukazovali na fakt, že peľ nie je priamym dôkazom pohrebných rituálov a mohla ho spôsobiť nedávna kontaminácia jaskyne.

Pri najnovšom objave však vedci takisto našli staroveké peľové zvyšky a zvyšky iných mineralizovaných rastlín, čo hypotézu pohrebných rituálov oživilo.

"Či už mŕtvi neandertálci, ktorých sme v jaskyni našli, žili niekoľko rokov, dekády alebo dokonca miléniá po sebe, je jasné, že Šanidar bolo vzácne miesto. Naznačuje to umiestnenie tiel," hovorí Graeme Barker z Cambridgskej univerzity.