Quantcast
< sekcia Zahraničie

Armáda Burkiny Faso odmieta tvrdenia o prevrate, ide vraj len o krízu

Na videosnímke Kiswendsida Farouk Azaria Sorgho číta vyhlásenie počas vysielania štátnej televízie v Ouagadougou v Burkina Faso 30. septembra 2022. Predstavitelia armády Burkiny Faso v piatok oznámili, že zvrhli prezidenta Paula-Henriho Sandaoga Damibu, ktorý sa v krajine chopil moci po prevrate a zosadení voleného lídra krajiny v januári tohto roka. Foto: TASR/AP

Generálny tajomník OSN António Guterres v reakcii na vývoj v Burkine Faso deklaroval, že dôrazne odsudzuje akýkoľvek pokus o uchopenie moci silou zbraní.

Ouagadougou 1. októbra (TASR) - Situácia v západoafrickom štáte zostáva nejasná a zmätočná: generálny štáb armády totiž v sobotu odmietol tvrdenie časti vojenských veliteľov, že prevzali moc v krajine a zbavili moci doterajšieho vodcu podplukovníka Paula-Henriho Sandaoga Damibu. Podľa vyhlásenia generálneho štábu vzniknutá situácia je len prejavom "vnútornej krízy" v armáde.

"Po vnútornej kríze v národných ozbrojených silách niekoľko jednotiek prevzalo kontrolu nad niektorými tepnami mesta Ouagadougou a požaduje odchod podplukovníka (Paula-Henriho Sandaoga) Damibu. Dialóg pokračuje," uvádza sa vo vyhlásení generálneho štábu armády.

Pučisti vedení kapitánom Ibrahimom Traorém však predtým v televízii deklarovali, že Damiba plánuje protiútok z "francúzskej základne". Francúzsko, bývalý koloniálny vládca v Burkine Faso, následne poprelo akúkoľvek účasť na udalostiach v tejto krajine.

Prevzatie moci v krajine pučisti oznámili v piatok večer - len niekoľko hodín po tom, ako sa v Ouagadougou zišlo niekoľko stoviek ľudí, ktorí žiadali Damibovu demisiu, ukončenie francúzskej vojenskej prítomnosti v Saheli a vojenskú spoluprácu s Ruskom.

Vplyv Moskvy v posledných rokoch neustále rastie vo viacerých francúzsky hovoriacich afrických krajinách a nie je nezvyčajné vidieť na takýchto demonštráciách ruské vlajky, konštatovala rozhlasová stanica RFI.

Samotný Paul-Henri Sandaogo Damiba sa dostal k moci počas januárového prevratu - po tom, ako obvinil zvoleného prezidenta Rocha Marca Christiana Kaborého, že nedokázal poraziť džihádistických ozbrojencov.

AFP vysvetlila, že proti džihádistom bojuje veľká časť sahelského regiónu, kde od roku 2020 v dôsledku nestability došlo k sérii prevratov - v Mali, Guinei i Čade, a aj v Burkine Faso sa v piatok odohrala už druhá zmena mocenských pomerov od začiatku roku.

Noví vodcovia, vedení Traorém, medzičasom pozastavili platnosť ústavy, uzavreli hranice, rozpustili dočasnú vládu a zákonodarné zhromaždenie a zaviedli zákaz vychádzania od 21.00 h do 05.00 h miestneho času.

Situácia v Ouagadougou bola v sobotu napätá, v uliciach sa strieľalo a boli nasadení vojaci, čo vyvolalo obavy zo zrážok medzi stúpencami Damibu a jeho nástupcami. Francúzske veľvyslanectvo v hlavnom meste bolo terčom podpaľačského útoku.

AFP pripomenula, že Francúzsko si v Burkine Faso zachováva svoju vojenskú prítomnosť, pričom kontingent francúzskych jednotiek osobitného určenia sídli v meste Kamboinsine, ktoré je vzdialené približne 30 kilometrov od hlavného mesta Ouagadougou.

Generálny tajomník OSN António Guterres v reakcii na vývoj v Burkine Faso deklaroval, že "dôrazne odsudzuje akýkoľvek pokus o uchopenie moci silou zbraní" a vyzval všetkých aktérov, aby sa zdržali násilia a snažili sa o dialóg.

Znepokojenie z najnovšieho vývoja v Burkine Faso vyjadrili v sobotu aj Spojené štáty americké, Africká únia a Európska únia, ktorá upozornila, že najnovší prevrat ohrozil úsilie vynaložené na obnovenie ústavného poriadku do 1. júla 2024. Vyzvala preto, aby sa rešpektovali uzavreté dohody.