Quantcast
< sekcia Zahraničie

Arméni si pripomenuli 106. výročie Veľkého zla

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Agentúra AFP informovala, že fakľový sprievod za účasti asi 10.000 ľudí z Námestia slobody k pamätníku genocídy na kopci s výhľadom na hlavné mesto sprevádzal spev vlasteneckých piesní a zvuky bubnov.

Jerevan 23. apríla (TASR) - Tisíce Arménov kráčali v piatok ulicami Jerevanu, aby si pripomenuli masové vraždenie svojich predkov, ktoré v časoch prvej svetovej vojny spáchali osmanskí Turci.

Agentúra AFP informovala, že fakľový sprievod za účasti asi 10.000 ľudí z Námestia slobody k pamätníku genocídy na kopci s výhľadom na hlavné mesto sprevádzal spev vlasteneckých piesní a zvuky bubnov. Aktivisti ľavicovej nacionalistickej Arménskej revolučnej federácie (Dašnakcuťun), ktorí boli na čele pochodu, okrem toho pálili turecké a azerbajdžanské vlajky.

Výročný pochod s pochodňami sa v Jerevane konal v predvečer 106. výročia masakrov, pri ktorých bolo - podľa arménskych zdrojov - zabitých až 1,5 milióna etnických Arménov.

Arméni sa dlho usilujú o to, aby bolo toto vraždenie medzinárodne uznané ako genocída, Turecko však tieto snahy odmieta.

Ako uviedla agentúra AFP, očakáva sa, že americký prezident Joe Biden v sobotu označí systematické vyvražďovanie približne 1,5 milióna etnických Arménov Turkami v rokoch 1915-18 za genocídu.
Na archívnej snímke americký prezident Joe Biden 22. apríla 2021.
Foto: TASR/AP

Správu o tomto Bidenovom zámere zverejnili v piatok denníky The New York Times a Wall Street Journal. Podľa AFP pôjde o krok, ktorý vyvolá napätie medzi Washingtonom a jeho spojencom v NATO, Tureckom.

"Ak Biden uzná genocídu, bude to pre našich ľudí obrovská morálna podpora," uviedol pre AFP účastník pochodu a nezamestnaný 46-ročný Hasmik Martirosjan. "Dúfam, že ďalšie štáty potom nájdu odvahu nasledovať príklad tejto veľkej krajiny," dodal.

Za arménsku genocídu sa označuje hromadné vyvražďovanie Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915-17.

Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300.000 až 500.000 obetí, pričom odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu. Tvrdí, že šlo o obete konfliktov medzi obyvateľmi Osmanskej ríše, keď Arméni povstali proti svojim osmanským vládcom a postavili sa na stranu ruských jednotiek, ktoré prenikli do krajiny.

Jerevan už dlho požaduje od Ankary finančné odškodnenie a obnovenie vlastníckych práv pre potomkov zabitých pri masakrách, ktoré Arméni volajú Veľké zlo (v arménčine: Mec Jegern).

AFP pripomenula, že Turecko vlani podporilo svojho suseda a spojenca - Azerbajdžan - vo vojne s Arménskom o sporný región Náhorný Karabach.

Dodávky zbraní Ankarou pomohli azerbajdžanskej armáde získať rozhodujúce víťazstvo v šesťtýždňovej vojne a na základe prímeria sprostredkovaného Ruskom - ktoré sa v Arménsku vnímalo ako poníženie - Jerevan odstúpil Baku územia, ktoré kontroloval celé desaťročia.