< sekcia Zahraničie

Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na vyhlásení humanitárneho prímeria

Na archívnej snímke muži kráčajú okolo zničeného domu v meste Stepanakert po ostreľovaní azerbajdžanským delostrelectvom počas bojov medzi arménskymi a azerbajdžanskými vojenskými jednotkami v samozvanom regióne Náhorný Karabach. Foto: TASR/AP

Je to druhý pokus bojujúcich strán o vyhlásenie prímeria s cieľom upokojiť boje o Náhorný Karabach, ktoré trvajú takmer tri týždne a pri ktorých zahynuli stovky ľudí.

Stepanakert 18. októbra (TASR) - Ministerstvá zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu uviedli, že po takmer troch týždňoch bojov o sporné územie Náhorného Karabachu vyhlásia "humanitárne prímerie" s platnosťou od polnoci miestneho času. Informovala o tom agentúra AFP.

Je to druhý pokus bojujúcich strán o vyhlásenie prímeria s cieľom upokojiť boje o Náhorný Karabach, ktoré trvajú takmer tri týždne a pri ktorých zahynuli stovky ľudí.

"Arménska republika a Azerbajdžanská republika sa dohodli na humanitárnom prímerí od polnoci 18. októbra miestneho času," uviedlo v sobotu neskoro večer arménske ministerstvo zahraničia.

Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo tento krok v rovnakom vyhlásení.

Oznámeniu predchádzal telefonát šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova s jeho partnermi z Arménska a Azerbajdžanu. Lavrov zdôraznil "potrebu dôsledného dodržiavania" dohody o prímerí dohodnutej v Moskve minulú sobotu (10. októbra), informovalo ministerstvo zahraničia.

Ministri tiež potvrdili dôležitosť začatia "zásadných" rozhovorov na urovnanie konfliktu, informovalo moskovské ministerstvo.

Arménsko a Azerbajdžan sa 10. októbra v Moskve dohodli podpísaním zmluvy na ukončení bojov a na humanitárnom prímerí. Toto prímerie však žiadna zo strán nedodržiava.

Tieto dve bývalé sovietske republiky na celé desaťročia uviazli v konflikte o Náhorný Karabach, etnicky arménsku oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu vo vojne v 90. rokoch. Tento konflikt si vyžiadal asi 30.000 obetí na životoch. Ťažké boje v tejto oblasti prepukli opäť 27. septembra a odvtedy si vyžiadali stovky zranených a desiatky obetí, mnohé aj z radov civilistov.