Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020.
Autor TASR
Moskva 31. októbra (TASR) - Arménsko a Azerbajdžan sa v pondelok dohodli na tom, že "nebudú používať silu" v dlhoročnom spore o Náhorný Karabach. Uviedli to v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali po rozhovoroch sprostredkovaných šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, píše agentúra AFP.
Podľa agentúry AP však rokovania v ruskom čiernomorskom letovisku Soči nepriniesli žiaden prielom pri riešení konkrétnych sporných otázok, ktoré museli byť z textu spoločného vyhlásenia napokon vynechané.
Na jednodňovom summite v Soči sa zúčastnili azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan. Putin sa najskôr osobitne stretol s každým z oboch politikov, a následne rozhovory pokračovali v trojstrannom formáte, informuje TASR.
Po skončení summitu lídri Arménska a Azerbajdžanu vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali, že budú "riešiť všetky nezhody ohľadne územia Náhorného Karabachu na báze vzájomného uznania suverenity a teritoriálnej integrity".
Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov a ktoré zastavilo až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.
Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhodobý hegemón v tomto regióne. Podľa pozorovateľov však vplyv Moskvy v tejto oblasti v poslednej dobe slabne.
Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa preto snažia prevziať Spojené štáty a EÚ.
Summit v Soči bol v tomto kontexte vnímaný ako pokus Kremľa opätovne si upevniť svoj vplyv v regióne Kaukazu.
Podľa agentúry AP však rokovania v ruskom čiernomorskom letovisku Soči nepriniesli žiaden prielom pri riešení konkrétnych sporných otázok, ktoré museli byť z textu spoločného vyhlásenia napokon vynechané.
Na jednodňovom summite v Soči sa zúčastnili azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan. Putin sa najskôr osobitne stretol s každým z oboch politikov, a následne rozhovory pokračovali v trojstrannom formáte, informuje TASR.
Po skončení summitu lídri Arménska a Azerbajdžanu vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali, že budú "riešiť všetky nezhody ohľadne územia Náhorného Karabachu na báze vzájomného uznania suverenity a teritoriálnej integrity".
Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov a ktoré zastavilo až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.
Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhodobý hegemón v tomto regióne. Podľa pozorovateľov však vplyv Moskvy v tejto oblasti v poslednej dobe slabne.
Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa preto snažia prevziať Spojené štáty a EÚ.
Summit v Soči bol v tomto kontexte vnímaný ako pokus Kremľa opätovne si upevniť svoj vplyv v regióne Kaukazu.