Sarkisjan sa ujal funkcie v apríli 2018, takže mandát by mu vypršal až o tri roky.
Autor TASR
Jerevan 1. februára (TASR) - Arménsky parlament potvrdil v utorok demisiu prezidenta republiky Armena Sarkisjana, ktorý ju podal 23. januára. Informovala o tom agentúra Interfax s tým, že na základe zákona sa tým Sarkisjanov mandát považuje za ukončený.
Parlament má teraz maximálne 35 dní, aby sa dohodol na kandidátoch na post prezidenta a zvolil jedného z nich. Prezidenta Arménska volí parlament na sedem rokov.
Vládna strana Občianska dohoda medzičasom avizovala, že má v úmysle nominovať na tento post Vahagna Chačaturjana, doterajšieho ministra high-tech priemyslu.
Až do nástupu nového prezidenta do funkcie bude jeho právomoci vykonávať predseda parlamentu.
Sarkisjan sa ujal funkcie v apríli 2018, takže mandát by mu vypršal až o tri roky.
Svoje rozhodnutie podať demisiu Sarkisjan zdôvodnil aj tým, že ako prezident nemá k dispozícii "dostatočné nástroje, aby – v týchto ťažkých časoch pre (arménsky) ľud a krajinu – mohol ovplyvňovať dôležité procesy v domácej a zahraničnej politike".
Arménsko vedie už desaťročia trvajúci spor s Azerbajdžanom o separatistický Náhorný Karabach. Od krátkej vojny o tento sporný región, ku ktorej došlo na jeseň 2020 a Azerbajdžan počas nej obsadil veľké časti tohto územia, sa na hraniciach oboch krajín opakovane odohrávajú ozbrojené zrážky. Na krehké prímerie dohliadajú ruské mierové jednotky.
Parlament má teraz maximálne 35 dní, aby sa dohodol na kandidátoch na post prezidenta a zvolil jedného z nich. Prezidenta Arménska volí parlament na sedem rokov.
Vládna strana Občianska dohoda medzičasom avizovala, že má v úmysle nominovať na tento post Vahagna Chačaturjana, doterajšieho ministra high-tech priemyslu.
Až do nástupu nového prezidenta do funkcie bude jeho právomoci vykonávať predseda parlamentu.
Sarkisjan sa ujal funkcie v apríli 2018, takže mandát by mu vypršal až o tri roky.
Svoje rozhodnutie podať demisiu Sarkisjan zdôvodnil aj tým, že ako prezident nemá k dispozícii "dostatočné nástroje, aby – v týchto ťažkých časoch pre (arménsky) ľud a krajinu – mohol ovplyvňovať dôležité procesy v domácej a zahraničnej politike".
Arménsko vedie už desaťročia trvajúci spor s Azerbajdžanom o separatistický Náhorný Karabach. Od krátkej vojny o tento sporný región, ku ktorej došlo na jeseň 2020 a Azerbajdžan počas nej obsadil veľké časti tohto územia, sa na hraniciach oboch krajín opakovane odohrávajú ozbrojené zrážky. Na krehké prímerie dohliadajú ruské mierové jednotky.