Jerevan 24. novembra (TASR) - Arménsko dosiahlo s Azerbajdžanom dohodu o zriadení horúcej linky medzi veliteľmi ozbrojených síl oboch krajín. Dohodu uzavreli po minulotýždňových krvavých zrážkach vojakov na spoločnej hranici. V utorok to oznámil arménsky premiér Nikol Pašinjan, ktorého citovala tlačová agentúra AP.

Pašinjan na online tlačovej konferencii povedal, že kontakty medzi arménskymi a azerbajdžanskými predstaviteľmi musia byť častejšie, lebo to "pomôže stabilizovať situáciu, nájsť riešenia a vyhnúť sa krízam".

Premiér Pašinjan uviedol, že počas ozbrojených zrážok 16. novembra zabili Azerbajdžanci šesť arménskych vojakov a 32 ďalších zajali. Išlo o najhoršie nepriateľské akcie oboch krajín od roku 2020. Azerbajdžan oznámil, že zabitých bolo sedem jeho vojakov.

Arménsko a Azerbajdžan vedú desaťročia trvajúci spor o separatistický región Náhorného Karabachu, ktorý sa nachádza v rámci územia Azerbajdžanu, ale od separatistickej vojny, ktorá sa skončila v roku 1994, ho majú pod kontrolou sily etnických Arménov, podporované samotným Arménskom.

Azerbajdžanská armáda na jeseň 2020 porazila arménske sily v krutých bojoch, ktoré sa skončili mierovou dohodou, vyrokovanou Ruskom. Na základe dohody získal Azerbajdžan kontrolu nad značnou časťou Náhorného Karabachu a získal aj všetky oblasti ovládané arménskymi silami mimo spomínaného separatistického regiónu.

Rusko tam následne vyslalo takmer 2000 príslušníkov mierových síl na najmenej päť rokov a ich úlohou je monitorovať dodržiavanie mierovej dohody.

Mierová dohoda bola v Azerbajdžane oslavovaná ako triumf, ale opozícia v Arménsku ju naopak vníma ako zradu.

Pašinjan dohodu obhajoval ako jediný spôsob, ktorý zabráni tomu, aby arménske sily stratili kontrolu nad úplne celým regiónom Náhorného Karabachu.

Ruský prezident Vladimir Putin má v piatok v ruskom meste Soči hostiť na rozhovoroch Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva.

Pašinjan aj Alijev sa majú stretnúť aj v Bruseli 15. decembra na rozhovoroch pod záštitou Európskej únie.