FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Na začiatku tohto roka vyhlásil, že Arménsko už nebude na medzinárodnej scéne presadzovať uznanie masového vyvražďovania arménskeho obyvateľstva v Anatólii za genocídu.
Autor TASR
Jerevan 18. júna (TASR) - Arménsky premiér Nikol Pašinjan v stredu oznámil, že sa v piatok v Turecku stretne s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Pôjde o zriedkavé bilaterálne rokovania, od ktorých si Jerevan sľubuje obnovenie napätých vzťahov a prípadné znovuotvorenie spoločnej pozemnej hranice po desaťročiach nepriateľstva. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Medzi oboma krajina panuje hlboké historické napätie, ktoré pramení z masového vyvražďovania Arménov osmanskými silami počas prvej svetovej vojny, ktoré Arménsko a mnohé ďalšie krajiny považujú za genocídu.
Turecko zároveň v dlhoročnom konflikte s Arménskom podporuje Azerbajdžan ako svojho blízkeho spojenca. Napriek tomu Pašinjan presadzuje normalizáciu vzťahov s Ankarou aj Baku.
Predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan označil plánovanú návštevu za historickú a doplnil, že jej cieľom je aj zníženie rizika ďalšieho ozbrojeného konfliktu s Azerbajdžanom.
Arménsky premiér vníma zbližovanie s Tureckom ako súčasť širšej snahy orientovať krajinu viac smerom k Západu, najmä po ochladnutí vzťahov s dlhoročným spojencom Ruskom, poznamenala agentúra Reuters.
Na začiatku tohto roka vyhlásil, že Arménsko už nebude na medzinárodnej scéne presadzovať uznanie masového vyvražďovania arménskeho obyvateľstva v Anatólii za genocídu. Tento postoj, ktorý predstavuje zásadný ústupok voči Turecku, vyvolal silnú polemiku medzi Arménmi.
Podľa vysokopostaveného arménskeho diplomata budú jednou z hlavných tém rozhovorov s tureckou stranou mierové rokovania medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Diskusia by sa mohla rozšíriť aj o regionálne otázky, ako je konflikt medzi Izraelom a Iránom, a o koordináciu evakuácie cudzích štátnych príslušníkov z Iránu, ktorý susedí s oboma štátmi.
Turecký prezident deň pred stretnutím s Pašinjanom prijme aj azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Baku a Jerevan viedli v posledných desaťročiach dve vojny o kontrolu nad regiónom Náhorný Karabach. Ide o súčasť azerbajdžanského územia, ale žili v ňom prevažne etnickí Arméni. V septembri 2023 ho Azerbajdžan znovuobsadil počas 24-hodinovej ofenzívy. Dohoda o normalizácii vzťahov by bola významným prelomom v regióne, kde o vplyv súperia Rusko, Európska únia, Spojené štáty a Turecko.
Medzi oboma krajina panuje hlboké historické napätie, ktoré pramení z masového vyvražďovania Arménov osmanskými silami počas prvej svetovej vojny, ktoré Arménsko a mnohé ďalšie krajiny považujú za genocídu.
Turecko zároveň v dlhoročnom konflikte s Arménskom podporuje Azerbajdžan ako svojho blízkeho spojenca. Napriek tomu Pašinjan presadzuje normalizáciu vzťahov s Ankarou aj Baku.
Predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan označil plánovanú návštevu za historickú a doplnil, že jej cieľom je aj zníženie rizika ďalšieho ozbrojeného konfliktu s Azerbajdžanom.
Arménsky premiér vníma zbližovanie s Tureckom ako súčasť širšej snahy orientovať krajinu viac smerom k Západu, najmä po ochladnutí vzťahov s dlhoročným spojencom Ruskom, poznamenala agentúra Reuters.
Na začiatku tohto roka vyhlásil, že Arménsko už nebude na medzinárodnej scéne presadzovať uznanie masového vyvražďovania arménskeho obyvateľstva v Anatólii za genocídu. Tento postoj, ktorý predstavuje zásadný ústupok voči Turecku, vyvolal silnú polemiku medzi Arménmi.
Podľa vysokopostaveného arménskeho diplomata budú jednou z hlavných tém rozhovorov s tureckou stranou mierové rokovania medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Diskusia by sa mohla rozšíriť aj o regionálne otázky, ako je konflikt medzi Izraelom a Iránom, a o koordináciu evakuácie cudzích štátnych príslušníkov z Iránu, ktorý susedí s oboma štátmi.
Turecký prezident deň pred stretnutím s Pašinjanom prijme aj azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Baku a Jerevan viedli v posledných desaťročiach dve vojny o kontrolu nad regiónom Náhorný Karabach. Ide o súčasť azerbajdžanského územia, ale žili v ňom prevažne etnickí Arméni. V septembri 2023 ho Azerbajdžan znovuobsadil počas 24-hodinovej ofenzívy. Dohoda o normalizácii vzťahov by bola významným prelomom v regióne, kde o vplyv súperia Rusko, Európska únia, Spojené štáty a Turecko.
