Bratislava/Budapešť 1. septembra (TASR) - Tlačová agentúra SR prináša augustový prehľad udalostí v Maďarsku. Sú v ňom zahrnuté správy významného politického charakteru, ďalej udalosti zásadného geopolitického, hospodárskeho a spoločenského významu, i témy so slovacikovým momentom.



1. augusta - Maďarské ministerstvo vnútra preveruje presťahovanie rómskych rodín z košickej osady Lubina do obce Szalonna, pričom vyšetruje možné organizovanie, financovanie a zákonnosť realitných transakcií. Ministerstvo dodalo, že obavy obyvateľov obce Szalonna berie vážne ako aj ich bezpečnosť. Situáciu plánuje riešiť v spolupráci so slovenskou stranou. Zároveň spresnilo, že chce objasniť, kto sťahovanie organizoval a financoval, aké zmluvy o nehnuteľnostiach a úveroch boli uzatvorené a tiež vyšetruje, či došlo k nátlaku, zneužívaniu zraniteľného postavenia, finančnému podvodu alebo inému porušeniu zákona.



4. augusta - Maďarské opozičné Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) vyzvalo ministerku zahraničných vecí Anitu Orbánovú a šéfa rezortu vnútra Gábora Pósfaiho, aby urobili kroky na ochranu obce Szalonna a prihraničných dedín pred „sťahovaním obyvateľov z problémových štvrtí v Košiciach“. Podpredseda hnutia Zoltán Pakusza vyzval ministrov na prešetrenie okolností nadobúdania nehnuteľností a zamedzenie prípadnej masovej migrácie.

- Maďarsko bolo v tento deň jednou z najteplejších krajín v Európe s maximálnymi teplotami v rozmedzí 36 – 40 stupňov Celzia, zatiaľ čo priemerná denná teplota sa v krajine pohybovala od 27 do 30 stupňov Celzia.



6. augusta - V budapeštianskej mestskej časti Újpest namerali 41,6 stupňa Celzia, čím bol o pol stupňa prekonaný teplotný rekord v maďarskom hlavnom meste z predošlého dňa. Vtedy namerali teplotu 41,1 stupňa tiež na meteorologickej stanici v Újpesti. Budapeštiansky rekord padol už tretíkrát v priebehu päť týždňov.



10. augusta - Slovenskí policajti spolu so svojimi kolegami z Británie, Francúzska a Holandska pomáhali maďarskému policajnému zboru pri zabezpečovaní festivalu Sziget v Budapešti. Na najväčšom európskom hudobnom festival pod holým nebom sa na vnútornej bezpečnosti podieľali aj príslušníci polície v civilnom oblečení.



11. augusta - Poslanci maďarského Národného zhromaždenia na mimoriadnej schôdzi v tajnom hlasovaní zvolili za nového prezidenta republiky nominanta vládnej strany Tisza Andrása Baku, niekdajšieho predsedu Najvyššieho súdu. Na hlasovaní sa zúčastnilo 146 poslancov, z nich 140 bolo za a šesť proti.

- Prezident SR Peter Pellegrini zablahoželal novozvolenému prezidentovi Maďarska. Želá mu pevné zdravie, silu, múdrosť a úspech pri výkone jeho mandátu v službe maďarským občanom.



16. augusta - Pri nehode poľského autobusu na maďarskej diaľnici M3 zahynulo 12 ľudí a najmenej desať ďalších utrpelo vážne zranenia. Zranených previezli do nemocníc a polícia zadržala vodiča autobusu. Vozidlo v nedeľu približne o 1.00 h zišlo z rovného úseku diaľnice do priekopy a prevrátilo sa. Boli v ňom len občania Poľska. Súd v Miškovci nariadil na mesiac vziať do vyšetrovacej väzby vodiča podozrivého z trestného činu nedbanlivého spôsobenia dopravnej nehody.



17. augusta – Maďarský ústavný súd odmietol všetky podnety opozičných strán Fidesz a KDNP voči 17. novele ústavy, ktorá okrem iného viedla k zániku funkcie prezidenta republiky Tamása Sulyoka. Súd rozhodoval okrem ústavnosti zániku funkcie Sulyoka aj o zavedení 12-ročného limitu na výkon poslaneckého mandátu a vekovej hranici 70 rokov pre ústavných sudcov.



20. augusta - Obnovená maďarská verejnoprávna spravodajská televízna stanica M1 spustila vysielanie. Spravodajstvo na stanici M1 aj na rozhlasovej stanici Kossuth Rádió bolo prerušené od 7. júla. Spravodajská relácia Híradó na stanici M1 sa predstavila v obnovenom dizajne a prvá správa sa týkala inaugurácie prezidenta Andrása Baku. Priestor vyjadriť sa k voľbe prezidenta republiky dostali aj postoje opozičných strán Fidesz a Mi Hazánk, opozičné a voči vláde kritické postoje sa v materiáloch Híradó potom objavovali aj neskôr.



24. augusta - Pri maďarskom meste Szolnok sa zrútila stíhačka maďarských ozbrojených síl Gripen. Pilot sa katapultoval a prežil. Podľa úradov urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby sa stroj zrútil vo vojenskom areáli. Podrobil sa okamžitému operačnému zákroku a úspešne sa zotavoval.

- Po havárii zostalo maďarským ozbrojeným silám na ochranu vzdušného priestoru 17 Gripenov. JAS 39 Gripen je jednomotorové, viacúčelové, nadzvukové stíhacie lietadlo vyvinuté švédskou spoločnosťou Saab. Maďarské Gripeny majú schopnosti kompatibilné so systémami NATO, ako je napríklad dopĺňanie paliva za letu a moderné komunikačné platformy.



25. augusta - Maďarské ministerstvo zahraničných vecí podalo trestné oznámenie v kauze biznisu s pľúcnymi ventilátormi z obdobia pandémie ochorenia COVID-19. Uviedla šéfka rezortu diplomacie Anita Orbánová, podľa ktorej ministerstvo vedené Péterom Szijjártóom robilo netransparentné nákupy zdravotníckych zariadení v hodnote 300 miliárd forintov (takmer 830 miliónov eur).



26. augusta - Vláda maďarského premiéra Pétera Magyara schválila nové usmernenia pre prácu delegácie na 81. Valné zhromaždenie OSN. Maďarsko v nich vyhlásilo Rusko za „hrozbu“. Budapešť teraz tvrdí, že Moskva ohrozuje Maďarsko, Európu a globálny poriadok. Maďarská vláda oficiálne odsúdila ruskú vojenskú agresiu a oznámila svoju podporu územnej celistvosti Ukrajiny, uvádza sa v politických usmerneniach zverejnených vo vydaní štátneho vestníka.



28. augusta - Maďarské Národné zhromaždenie zvolilo politologičku Annu Rózu Ungerovú za predsedníčku Národného úradu pre vymáhanie a ochranu majetku (NVVH). Ungerová sa stala prvou funkcionárkou vymenovanou v rámci opatrení vlády premiéra Pétera Magyara na vyvodenie politickej a majetkovej zodpovednosti za éru vlády strany Fidesz a premiéra Viktora Orbána.



31. augusta – Maďarská vláda splnila všetky potrebné legislatívne podmienky na to, aby mohla získať prostriedky z Fondu obnovy a odolnosti Európskej únie. Oznámil to minister dopravy a investícií Dávid Vitézy. Minister spresnil, že krajina splnila podmienky na uvoľnenie celých desiatich miliárd eur z pôvodných zdrojov, ako aj dodatočných šiestich miliárd eur z kohéznych fondov, ktoré boli predtým zablokované v rámci mechanizmu podmienenosti.