Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Zahraničie

Až 73 irackých poslancov sa na pokyn svojho vodcu vzdalo mandátu

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Na základe neoficiálnej dohody z roku 2003 zaisťujúcej náboženský zmier je post irackého premiéra vyhradený pre šiitov, kým funkcia prezidenta a predsedu parlamentu pripadne sunnitom.

Bagdad 13. júna (TASR) - Politickí lídri v Iraku v pondelok prisľúbili, že budú pokračovať v úsilí o zvolenie prezidenta a vytvorenie vlády. Podnetom pre toto vyhlásenie bolo prekvapujúce odstúpenie 73 poslancov z bloku vplyvného šiitského duchovného Muktadu as-Sadra. Cieľom tohto kroku je vyvinúť tlak na vytvorenie vlády, konštatovala agentúra AFP.

Podľa irackého politológa Hamzu Haddáda tieto demisie nadobudnú platnosť až vtedy, keď ich absolútnou väčšinou ratifikuje parlament, ktorý sa pritom minulý štvrtok odobral na parlamentné prázdniny. Rokovanie parlamentu sa po letnej prestávke obnoví v auguste.

Agentúra AP vo svojej správe pripomenula, že patová situácia na politickej scéne v Iraku trvá už osem mesiacov - od všeobecných volieb, ktoré sa konali v októbri roku 2021. Ich víťazom sa stal Sadrov blok, ktorý získal v parlamente 73 z 329 kresiel.

Sadrovi - tiež šiitskí - rivali podporovaní Iránom, ktorí vo voľbách prišli o približne dve tretiny kresiel, výsledky hlasovania odmietli.

Odvtedy obe strany politického šiizmu - sadristi a proiránsky Koordinačný rámec - vedú tvrdý boj o moc. Irak, ktorý doteraz nemá prezidenta ani vládu, pritom zápasí s mnohými problémami vrátane hroziacej potravinovej krízy v dôsledku veľkého sucha a vojny na Ukrajine.

Muktadá Sadr mal v úmysle vytvoriť so svojimi spojencami väčšinovú vládu, ktorá by vylúčila frakcie podporované Iránom vrátane šiitských.

Sadrovi sa však nepodarilo získať dvojtretinovú väčšinu poslancov potrebnú na zvolenie nového irackého prezidenta, čo je nevyhnutný krok pred vymenovaním nového premiéra a nominovaním členov vládneho kabinetu.

V tejto patovej situácii Sadr v nedeľu nariadil poslancom svojej strany, aby odstúpili, pričom to označil za "obetu", ktorú urobil pre dobro krajiny. Svojej kandidatúry na post premiéra sa v pondelok vzdal aj Sadrov bratranec Džáfar Sadr.

AFP vyslovila predpoklad, že Sadr, spojenec sunnitských a kurdských síl, má v úmysle prelomiť prevládajúcu tradíciu, podľa ktorej sú všetky šiitské sily súčasťou "vlády konsenzu". Šiitský duchovný chce "väčšinovú vládu", ktorá by jeho oponentov z Koordinačného rámca zatlačila do opozície.

Predseda irackého parlamentu Muhammad Halbúsí v pondelok prisľúbil, že snahy o zostavenie vlády budú pokračovať. Dodal, že sa tak bude diať na základe "iných politických dohôd", ktoré bližšie nešpecifikoval.

Nemenovaný šiitský politik pre AP vyslovil predpoklad, že kľúčovým hráčom bude proiránsky šiitský Koordinačný rámec, ktorý bude mať v parlamente po odstúpení sadristov viac ako 100 poslancov.

"Rokovania budú pokračovať s ostatnými sunnitskými a kurdskými blokmi," povedal politik pod podmienkou zachovania svojej anonymity, pretože nebol oprávnený poskytovať oficiálne vyhlásenia.

Podľa AP je teraz otázne, či politické strany budú schopné vytvoriť vládu so Sadrom v opozícii.

"Každá vláda, na ktorej sa Muktadá nezúčastní, bude mŕtvo narodená," povedal analytik Ihsan Šammarí. Vyjadril tiež pochybnosť, či strany podporované Iránom budú schopné a ochotné rokovať s vodcom kurdskej Demokratickej strany Masúdom Barzáním. Panuje totiž medzi nimi vzájomná a hlboko zakorenená nedôvera.

Na základe neoficiálnej dohody z roku 2003 zaisťujúcej náboženský zmier je post irackého premiéra vyhradený pre šiitov, kým funkcia prezidenta a predsedu parlamentu pripadne sunnitom, pripomína AP.