Baku 17. decembra (TASR) - Prokuratúra v Azerbajdžane predložila súdu návrh na trestné konanie voči 15 zadržiavaným vodcom arménskych separatistov, ktorí sú po minuloročnom znovudobytí horskej enklávy Náhorný Karabach obvinení z vojnových zločinov. TASR o tom informuje na základe utorkovej správy agentúry AFP.

Trestné konanie sa týka údajných trestných činov spáchaných s plnou podporou Arménskej republiky a jej ozbrojených síl. Prokuratúra uviedla, že obvinenia zahŕňajú aj "vedenie agresívnej vojny" a "deportáciu alebo nútené vysídlenie obyvateľstva".

Pred súd v Baku predstúpi 15 osôb, medzi nimi i bývalí prezidenti Náhorného Karabachu Arkadij Gukasjan, Bako Sahakjan a Arajik Haruťunjan.

Arménsko odsúdilo zadržanie karabašských separatistických vodcov a žiadalo ich oslobodenie. Ministerstvo zahraničných vecí v Jerevene uviedlo, že Arménsko "podnikne všetky možné kroky na ochranu práv nezákonne zatknutých predstaviteľov Náhorného Karabachu, a to aj na medzinárodných súdoch".

Vo väzbe čaká na svoj súdny proces aj ďalší vodca separatistov Ruben Vardanjan - miliardár, ktorý stál na čele samozvanej vlády v regióne od novembra 2022 do februára 2023.

Ako v utorok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), prokuratúra voči Vardanjanovi vzniesla 45 nových obvinení. Materiály jeho prípadu sú iba v azerbajdžanskom jazyku. Spis pozostáva z asi 25.000 strán zaradených v 100 zväzkoch.

Medzinárodná skupina právnikov upozornila, že s obsahom spisu sa Vardanjan ani nemohol oboznámiť - údajne pre to, že obvinenia sa týkajú bezpečnosti Azerbajdžanu. Podľa právnikov sú však Vardanjan a jeho obhajcovia takto "extrémne obmedzovaní vo svojom práve pripraviť sa na súdny proces". Jeden z Vardanjanových právnikov uviedol, že odmietavý prístup Azerbajdžanu k zverejneniu spisu a dôkazov voči jeho mandantovi potvrdzuje, že ide o politický proces.

Vardanjanovi hrozí v Azerbajdžane doživotný trest za všetky obvinenia.

Náhorný Karabach je podľa medzinárodného práva súčasťou Azerbajdžanu. Väčšina regiónu bola viac ako 30 rokov pod kontrolou orgánov samozvanej karabašskej republiky. Baku opäť získalo kontrolu nad časťou územia po 44-dňovej vojne na jeseň 2020. V septembri 2023 uskutočnil Azerbajdžan bleskovú vojenskú operáciu, v ktorej dôsledku neuznaná Náhorná karabašská republika de facto prestala existovať a asi 120.000 ľudí z nej bolo nútených opustiť svoje domovy.