Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 4. marec 2024Meniny má Kazimír
< sekcia Zahraničie

Azerbajdžan vypravil do Karabachu autá s humanitárnou pomocou

Žena varí na provizórnom sporáku na ulici v Stepanakerte, v separatistickom regióne Náhorného Karabachu 21. septembra 2023. Foto: TASR/AP

Najnovší ozbrojený konflikt v Karabachu si vyžiadal životy viac ako 200 ľudí a asi 400 zranených vrátane žien a detí.

Baku 22. septembra (TASR) — Azerbajdžan v piatok oznámil, že do prevažne Arménmi obývanej enklávy Náhorný Karabach dopravil potraviny a ďalšiu humanitárnu pomoc. Došlo k tomu dva dni po tom, čo tamojšia separatistická vláda súhlasila s prímerím po krátkych, ale intenzívnych bojoch s azerbajdžanskými jednotkami, informovala agentúra AP.

Okolo 120.000 obyvateľov Náhorného Karabachu trpí vážnym nedostatkom potravín a liekov od konca minulého roka, keď Azerbajdžan začal blokovať jedinú cestu spájajúcu tento odštiepenecký región s Arménskom.

Azerbajdžanské ministerstvo pre mimoriadne situácie v piatok uviedlo, že z azerbajdžanského mesta Aghdam boli do Karabachu vyslané dve nákladné autá s potravinami a hygienickými potrebami, ako aj dva kamióny s chlebom. Dodávky pre Náhorný Karabach predtým prichádzali z Arménska.

Náhorný Karabach sa dostal pod kontrolu etnických arménskych síl podporovaných arménskou armádou v bojoch, ktoré sa skončili v roku 1994. Arménske sily vtedy ovládli aj značnú časť územia v susedstve tohto regiónu.

Kontrolu nad strateným územím Azerbajdžan opäť získal v šesťtýždňovej vojne v roku 2020. Túto vojnu ukončilo Ruskom sprostredkované prímerie, pričom do Karabachu bol vyslaný kontingent 2000 ruských vojakov, ktorých úlohou bolo monitorovať dodržiavanie prímeria.

Na základe tejto dohody bolo hlavné mesto regiónu Stepanakert spojené s Arménskom len tzv. Lačinským koridorom. Voľný pohyb cez koridor mali zabezpečovať práve ruské tzv. mierové jednotky.

Blokáda tejto trasy zo strany Azerbajdžanu však pripravila Náhorný Karabach o možnosť prísunu základných potrieb. Tento stav trval desať mesiacov — až do pondelka, keď sa Medzinárodnému výboru Červeného kríža podarilo uskutočniť dodávku cez túto cestu z Aghdamu.

Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan v noci na piatok na pôde OSN uviedol, že tohtotýždňový útok Azerbajdžanu v Karabachu sa zameral na kritickú infraštruktúru, ako sú elektrárne, telefónne vedenia a internetové zariadenia.

Dôsledkom toho bolo, že "ľudia sa nemohli navzájom kontaktovať". Upozornil tiež, že "azerbajdžanské jednotky kontrolujú hlavné cesty v Náhornom Karabachu, čo znemožňuje získavanie informácií priamo na mieste".

Najnovší ozbrojený konflikt v Karabachu si vyžiadal životy viac ako 200 ľudí a asi 400 zranených vrátane žien a detí. Zo svojich domovov ušlo viac ako 10.000 ľudí.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v piatok na rokovaní vlády zopakoval, že nie je bezprostredne potrebné, aby etnickí Arméni v Karabachu opustili svoje domovy. Dodal však, že Arménsko je v prípade potreby pripravené prijať až 40.000 karabašských evakuantov.

Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov vo štvrtok na pôde OSN avizoval, že jeho krajina je odhodlaná zaručiť obyvateľom Náhorného Karabachu "všetky práva a slobody" v súlade s ústavou a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.

Doplnil, že rozhovory so zástupcami Náhorného Karabachu o integrácii tohto územia, ktorých prvé kolo sa konalo vo štvrtok v azerbajdžanskom meste Jevlach, budú pokračovať.