Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 19. marec 2026Meniny má Jozef
< sekcia Zahraničie

Babiš: Útok Izraela na ložisko plynu v Iráne je nepochopiteľný

Na snímke český premiér Andrej Babiš. Foto: TASR - Martin Baumann

Plynové ložisko Južný Pars je najväčším známym ložiskom zemného plynu na svete a nachádza sa v územných vodách Iránu a Kataru.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Praha 19. marca (TASR) - Český premiér Andrej Babiš označil izraelský útok na významné ložisko plynu na juhu Iránu za nepochopiteľný. Situáciu označil za veľmi zlú a zdôraznil, že cena plynu aj ropy v dôsledku útokov na Blízkom východe rastie. Povedal to vo štvrtok na tlačovom brífingu pred odletom na summit EÚ do Bruselu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Táto vec totálne ničí trhy. Cena plynu exploduje... A to sme si ešte včera pred tým útokom mysleli, že ceny pohonných hmôt v ČR dosiahli vrchol a že, naopak, bola šanca ich znižovať. Po tom útoku Izraela, ktorý je nepochopiteľný, sa situácia úplne zmenila,“ povedal Babiš. Cena plynu pre európsky trh prekročila vo štvrtok ráno 70 eur za MWh.

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka v stredu v relácii Interview ČT24 povedal, že česká vláda má k dispozícii nástroj, ktorý by Čechom v súvislosti s pohonnými látkami mohol pomôcť. O aký nástroj ide, však nechcel povedať. Reagoval na otázku, či ČR neplánuje podobné obmedzenie ako Slovensko, ktoré dočasne obmedzilo objem nafty, ktorý bude možné natankovať na čerpacích staniciach na Slovensku a či jej vývoz.

Iránska štátna televízia v stredu informovala o tom, že Spojené štáty a Izrael zasiahli významnú plynárenskú infraštruktúru Južný Pars v južnom Iráne na pobreží Perzského zálivu. Americký prezident Donald Trump neskôr na sociálnej platforme Truth Social uviedol, že Spojené štáty o útoku nevedeli a neboli doň nijako zapojené ako ani Katar, na ktorého plynárenské zariadenia Irán v odvete zaútočil. Trump zdôraznil, že Izrael už takéto útoky robiť nebude, ale ak Irán znovu zaútočí na nevinnú krajinou ako Katar, USA „vyhodia do vzduchu“ celé plynové pole Južný Pars.

Plynové ložisko Južný Pars je najväčším známym ložiskom zemného plynu na svete a nachádza sa v územných vodách Iránu a Kataru. Ťaží sa v ňom 70 percent iránskej produkcie.

Babiš: Prezident môže na summity NATO chodiť vtedy, keď nie je čo obhajovať



Podľa českého premiéra Andreja Babiša je logické, aby na júlový summit NATO v Ankare išiel on a spojencom tam vysvetlil výšku českých výdavkov na obranu, a nie prezident Petr Pavel, ktorý za to vládu kritizuje. Podľa Babiša môže prezident na summity Aliancie chodiť vtedy, keď nie je čo obhajovať. Povedal to vo štvrtok pred odletom do Bruselu na summit EÚ, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Keď nás teda všetci vyzývate, že to máme Američanom vysvetliť, tak na ten summit NATO pôjdem ja, aby som to pánovi (prezidentovi USA Donaldovi) Trumpovi vysvetlil a pán (minister zahraničných vecí Petr) Macinka, ktorý o tom s Trumpom rokoval. My o tom rozhodujeme, vláda má zahraničnú politiku,“ podotkol Babiš.

V stredu v rozhovore pre Českú televíziu povedal, že by bolo najlepšie, ak by do Ankary išiel namiesto prezidenta on. Pavel o tomto zámere nevedel a čudoval sa, že hoci spolu deň predtým hodinu rokovali, premiér sa o tom nezmienil. Sám na zmenu zvyklostí nevidí dôvod a chce o tom s predsedom vlády hovoriť. Babiš vo štvrtok dodal, že ani nevie, ako došlo k tomu, že to v ČT povedal.

Za zmenou si však stojí. „Je logické, že na ten summit to prezidentovi Trumpovi pôjdem vysvetľovať ja s Macinkom, a nie pán prezident, ktorý nás kritizuje aj v zahraničí. My potrebujeme, aby ČR obhajoval niekto, kto o tom jednak rozhodol a tiež vie, aká bude stratégia,“ vysvetlil. Tým podľa neho vláda vyhovie kritikom, ktorým sa nepáči, ako sa postavila k obrannému rozpočtu.

„Ak je situácia štandardná a nie je tam čo obhajovať alebo hovoriť, môže tam chodiť, samozrejme, prezident. Ale v tejto chvíli, keď sme kritizovaní, tam pôjdeme my,“ dodal Babiš. S prezidentom o tom na utorkovej schôdzke nestihol hovoriť vraj preto, lebo ho čakal telefonát s predsedom Európskej rady Antóniom Costom.

(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)