MS vo futbale 2026
Všetky správy
Iránske štátne médiá v utorok informovali, že Spojené štáty v rámci rokovaní o dohode s Iránom súhlasili s uvoľnením 12 miliárd dolárov v zmrazených aktívach pre Teherán.
Autor TASR
Ženeva 23. júna (TASR) - Iba Irán bude rozhodovať o tom, ako použije svoje zmrazené aktíva po ich uvoľnení v rámci dohody medzi Washingtonom a Teheránom o ukončení vojny na Blízkom východe. V utorok to vyhlásil iránsky veľvyslanec pri OSN Alí Bahrejní, píše TASR podľa agentúry AFP.
Iránske štátne médiá v utorok informovali, že Spojené štáty v rámci rokovaní o dohode s Iránom súhlasili s uvoľnením 12 miliárd dolárov v zmrazených aktívach pre Teherán, ako aj s dočasným pozastavením sankcií na vývoz ropy z islamskej republiky.
Americký viceprezident J.D. Vance v pondelok uviedol, že iránske aktíva ešte neboli v rámci tejto dohody uvoľnené a ak by sa tak stalo, mohli by byť použité na nákup tovarov z USA, ako sú sójové bôby, a nefinancovali by terorizmus.
Bahrejní tieto tvrdenia v utorok odmietol. „Irán je jedinou krajinou, ktorá bude rozhodovať o tom, čo spraví so svojimi aktívami, ktoré budú uvoľnené,“ povedal novinárom v Ženeve.
„Odmietam všetky tvrdenia (Washingtonu) o tom... že by akákoľvek iná krajina mala mať akýkoľvek vplyv pri týchto rozhodnutiach alebo týchto procesoch,“ dodal Bahrejní.
Po moslimskej revolúcii v roku 1979 a následnom obsadení americkej ambasády v Teheráne vtedajší prezident James Carter reagoval zmrazením približne 8 – 12 miliárd dolárov iránskych vládnych aktív v amerických bankách. Časť bola uvoľnená v januári 1981 po prepustení amerických rukojemníkov, ďalšie ostali zmrazené.
Iránske štátne médiá v utorok informovali, že Spojené štáty v rámci rokovaní o dohode s Iránom súhlasili s uvoľnením 12 miliárd dolárov v zmrazených aktívach pre Teherán, ako aj s dočasným pozastavením sankcií na vývoz ropy z islamskej republiky.
Americký viceprezident J.D. Vance v pondelok uviedol, že iránske aktíva ešte neboli v rámci tejto dohody uvoľnené a ak by sa tak stalo, mohli by byť použité na nákup tovarov z USA, ako sú sójové bôby, a nefinancovali by terorizmus.
Bahrejní tieto tvrdenia v utorok odmietol. „Irán je jedinou krajinou, ktorá bude rozhodovať o tom, čo spraví so svojimi aktívami, ktoré budú uvoľnené,“ povedal novinárom v Ženeve.
„Odmietam všetky tvrdenia (Washingtonu) o tom... že by akákoľvek iná krajina mala mať akýkoľvek vplyv pri týchto rozhodnutiach alebo týchto procesoch,“ dodal Bahrejní.
Po moslimskej revolúcii v roku 1979 a následnom obsadení americkej ambasády v Teheráne vtedajší prezident James Carter reagoval zmrazením približne 8 – 12 miliárd dolárov iránskych vládnych aktív v amerických bankách. Časť bola uvoľnená v januári 1981 po prepustení amerických rukojemníkov, ďalšie ostali zmrazené.
