Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 11. jún 2026
< sekcia Zahraničie

Baku:V bojoch v Náhornom Karabachu padlo 2841 azerbajdžanských vojakov

Na snímke muž stojí pri horiacom aute vedľa cesty vedúcej na horský priechod neďaleko hranice medzi Náhorným Karabachom a Arménskom počas bojov medzi arménskymi a azerbajdžanskými vojenskými jednotkami v samozvanom regióne Náhorný Karabach 8. novembra 2020. V spornom regióne Náhorného Karabachu, enkláve na území Azerbajdžanu s prevažne arménskym obyvateľstvom, pokračovali v nedeľu boje medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami. Pod paľbou sa opäť ocitla karabašská metropola Stepanakert, ako aj druhé najväčšie azerbajdžanské mesto Gjandža. Boje medzi arménskymi separatistami a azerbajdžanskou armádou, ktoré v Náhornom Karabachu prebiehajú už niekoľko týždňov, si už vyžiadali desiatky mŕtvych a stovky zranených. Foto: TASR/AP

Konflikt, ktorý opätovne vypukol v septembri, si vyžiadal viac ako 6000 mŕtvych vrátane civilistov.

Baku 11. januára (TASR) - Azerbajdžanské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že počas bojov v Náhornom Karabachu zahynulo 2841 príslušníkov azerbajdžanských ozbrojených síl.

S odvolaním sa na tlačovú službu ministerstva o tom informovala agentúra TASS, ktorá dodala, že ďalších 64 azerbajdžanských vojakov je nezvestných. Ministerstvo zverejnilo ich menný zoznam aj s fotografiami.

Azerbajdžanské ministerstvo obrany označilo padlých v konflikte v Náhornom Karabachu za mučeníkov a o obnovení bojov v tejto Arménmi obývanej azerbajžanskej enkláve píše ako o "vlasteneckej vojne".

Arménsko ešte v polovici novembra informovalo, že boje o Karabach si v radoch jeho armády vyžiadali vyše 2300 obetí na životoch. Podľa tejto bilancie zahynulo aj najmenej 143 civilistov.

Azerbajdžan vtedy svoju bilanciu ranených, padlých a nezvestných nezverejnil.

Konflikt, ktorý opätovne vypukol v septembri, si vyžiadal viac ako 6000 mŕtvych vrátane civilistov, informovali vlani na sklonku jesene tlačové agentúry.

Fáza bojových operácií sa skončila 10. novembra, deň po tom, ako arménsky premiér Nikol Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin podpísali vyhlásenie o ukončení bojov.

V súlade s touto dohodou mali jednotky armády Náhorného Karabachu a Azerbajdžanu zostať na pozíciách, na ktorých boli v čase vstupu prímeria do platnosti. Obe strany sa zaviazali aj k výmene zajatcov a vydanie tiel padlých. Najväčší odpor v Karabachu a Arménsku vyvolala tá časť dohody, ktorá sa týkala vrátania časti území enklávy pod správu Azerbajdžanu. Dodržiavanie dohody o prímerí monitorujú ruskí vojaci.

V pondelok z iniciatívy ruského prezidenta v Moskve konalo rokovanie, na ktorom Alijev, Pašinjan a Putin zhodnotili plnenie trojstranného vyhlásenia z 9. novembra a rokovali o ďalších krokoch k vyriešeniu existujúcich problémov v regióne.

Po tomto stretnutí, ktoré trvalo takmer štyri hodiny, bolo podpísané spoločné vyhlásenie o nových projektoch infraštruktúry v Náhornom Karabachu. Na ich realizáciu bude dohliadať trojstranná pracovná skupina na úrovni podpredsedov vlády.

Náhorný Karabach sa nachádza v juhozápadnom Azerbajdžane a je medzinárodne neuznaným štátom. Okolo 95 percent jeho obyvateľov tvoria Arméni.