Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Takmer milión Rohingov, z ktorých väčšina v roku 2017 ušla pred vojenským konfliktom v susednom Mjanmarsku, žije v preplnených utečeneckých táboroch na juhovýchode Bangladéša.
Autor TASR
Dháka 3. decembra (TASR) - Bangladéš vo štvrtok začal s premiestňovaním niekoľkých rohinských utečencov na ostrov v Bengálskom zálive, ktorý medzinárodná Organizácia Spojených národov (OSN) označila za nebezpečné a nízkopoložené územie často ohrozované cyklónmi a záplavami, uviedla agentúra AFP.
Takmer milión Rohingov, z ktorých väčšina v roku 2017 ušla pred vojenským konfliktom v susednom Mjanmarsku, žije v preplnených utečeneckých táboroch na juhovýchode Bangladéša. Väčšina sa do rodnej krajiny vrátiť odmieta, pokiaľ im nebudú zaručené ich práva a bezpečnosť a pokiaľ sa na ich území naďalej budú nachádzať násilné drogové gangy a extrémistické skupiny.
Vo štvrtok bangladéšska vláda vyslala z prístavného regiónu Cox's Bazar najmenej desať autobusov smerujúcich do mesta Čitágáon, odkiaľ by mali utečencov v piatok previezť na ostrov Bhasan Char, uviedla tamojšia polícia. V autobusoch sa údajne nachádzalo približne 400 utečencov.
Pôvodne polícia plánovala premiestniť približne 2500 Rohingov, no ľudskoprávne skupiny tvrdili, že niektorí z utečencov boli k "dobrovoľnému prevozu" donútení, a tak nebolo jasné, koľko ľudí do pripravených autobusov nastúpi.
Ostrov Bhasan Char má rozlohu približne 52 kilometrov a je jedným z pásov naplavenín, ktoré sa v uplynulých desaťročiach vynorili na hladinu v Bengálskom zálive.
Bangladéšske námorné sily na ostrove postavili tábory, ktoré by mali ubytovať približne 100.000 rohinských utečencov, ako aj trojmetrovú hrádzu, ktorá by mala ostrov chrániť pred záplavami.
Miestni obyvatelia však tvrdia, že ostrov pred niekoľkými rokmi zaplavili vysoké prílivy a v regióne sa pravidelne vyskytujú cyklóny, ktoré môžu spôsobiť búrkový príliv do výšky štyroch až piatich metrov.
Úrad OSN v Bangladéši vo štvrtok vydal správu, kde uvádza, že nie je súčasťou relokačného procesu a o prípade bol len "okrajovo informovaný". Taktiež uviedol, že OSN nemala povolenie nezávisle vyhodnotiť, či je ostrov "bezpečným a udržateľným miestom pre život". Dodal, že utečenci sa musia o prevoze rozhodnúť "slobodne a informovane". Na ostrove by navyše podľa OSN mali mať prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti a v prípade ich želania toto územie opustiť.
Takmer milión Rohingov, z ktorých väčšina v roku 2017 ušla pred vojenským konfliktom v susednom Mjanmarsku, žije v preplnených utečeneckých táboroch na juhovýchode Bangladéša. Väčšina sa do rodnej krajiny vrátiť odmieta, pokiaľ im nebudú zaručené ich práva a bezpečnosť a pokiaľ sa na ich území naďalej budú nachádzať násilné drogové gangy a extrémistické skupiny.
Vo štvrtok bangladéšska vláda vyslala z prístavného regiónu Cox's Bazar najmenej desať autobusov smerujúcich do mesta Čitágáon, odkiaľ by mali utečencov v piatok previezť na ostrov Bhasan Char, uviedla tamojšia polícia. V autobusoch sa údajne nachádzalo približne 400 utečencov.
Pôvodne polícia plánovala premiestniť približne 2500 Rohingov, no ľudskoprávne skupiny tvrdili, že niektorí z utečencov boli k "dobrovoľnému prevozu" donútení, a tak nebolo jasné, koľko ľudí do pripravených autobusov nastúpi.
Ostrov Bhasan Char má rozlohu približne 52 kilometrov a je jedným z pásov naplavenín, ktoré sa v uplynulých desaťročiach vynorili na hladinu v Bengálskom zálive.
Bangladéšske námorné sily na ostrove postavili tábory, ktoré by mali ubytovať približne 100.000 rohinských utečencov, ako aj trojmetrovú hrádzu, ktorá by mala ostrov chrániť pred záplavami.
Miestni obyvatelia však tvrdia, že ostrov pred niekoľkými rokmi zaplavili vysoké prílivy a v regióne sa pravidelne vyskytujú cyklóny, ktoré môžu spôsobiť búrkový príliv do výšky štyroch až piatich metrov.
Úrad OSN v Bangladéši vo štvrtok vydal správu, kde uvádza, že nie je súčasťou relokačného procesu a o prípade bol len "okrajovo informovaný". Taktiež uviedol, že OSN nemala povolenie nezávisle vyhodnotiť, či je ostrov "bezpečným a udržateľným miestom pre život". Dodal, že utečenci sa musia o prevoze rozhodnúť "slobodne a informovane". Na ostrove by navyše podľa OSN mali mať prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti a v prípade ich želania toto územie opustiť.
