Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
V prejave na konferencii Európa 2026 v Berlíne Barrot konštatoval, že EÚ čoraz viac priťahuje partnerov aj ďaleko za svojimi hranicami.
Autor TASR
Brusel 17. marca (TASR) - Európska únia by privítala Britániu s „otvorenou náručou“, ak by sa rozhodla vrátiť na jednotný trh eurobloku, povedal v utorok francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot. Vyhlásil to v utorok na podujatí v Berlíne, na ktorom sa zúčastnil spolu s nemeckým ministrom zahraničných vecí Johannom Wadephulom. Barrotov komentár sa objavil po tom, ako britská ministerka financií Rachel Reevesová v utorok uviedla, že Británia je pripravená zosúladiť sa s mnohými obchodnými pravidlami EÚ s cieľom generovať hospodársky rast, informovala televízia Sky News, píše TASR.
Britská labouristická vláda premiéra Keira Starmera čoraz dôraznejšie upozorňuje na ekonomické vplyvy vystúpenia Británie z EÚ, tzv. brexitu, ktorý sa udial za vlády konzervatívcov v roku 2020 na základe referenda z roku 2016. Starmerova vláda však vylúčila opätovné pripojenie k jednotnému trhu alebo vstup do colnej únie.
V prejave na konferencii Európa 2026 v Berlíne Barrot konštatoval, že EÚ čoraz viac priťahuje partnerov aj ďaleko za svojimi hranicami. Podľa Barrota táto situácia súvisí aj s nárastom geopolitického napätia.
„Deväť krajín je dnes formálne kandidátmi na vstup do EÚ. Ďalšie sa k nim môžu pridať,“ pripomenul Barrot podľa magazínu Politico. „Island o niekoľko týždňov alebo mesiacov. A možno aj Kanada v určitom okamihu,“ pokračoval.
Barrotova poznámka o Kanade nebola prezentovaná ako konkrétny politický návrh, ale skôr ako súčasť širšej argumentácie, že EÚ sa stáva „treťou superveľmocou“ schopnou vyvážiť rivalitu medzi Spojenými štátmi a Čínou, konštatoval Politico.
Dodal, že aj fínsky prezident Alexander Stubb v utorok navrhol kanadskému premiérovi Markovi Carneymu, aby aj on „premýšľal“ o vstupe svojej krajiny do EÚ.
Tieto úvahy sa objavujú v čase, keď sa európski lídri snažia posilniť geopolitický význam EÚ uprostred ruskej vojny na Ukrajine a vojny USA na Blízkom východe.
Barrot označil Európu za útvar s jedinečnou pozíciou na zblíženie krajín prostredníctvom svojej ekonomickej váhy, demokratického modelu a regulačnej moci. „Mnoho krajín na celom svete je ochotných priblížiť sa k našej únii,“ uviedol. Poukázal aj na posilnenie kontaktov s Britániou, ako aj o prehĺbení spolupráce s krajinami ako India a Švajčiarsko.
O Kanade ako o potenciálnom členovi EÚ sa hovorí čoraz častejšie odvtedy, ako zápasí s čoraz nepriateľskejším vzťahom so Spojenými štátmi za administratívy Donalda Trumpa, ktorý na začiatku svojho druhého mandátu často hovoril o premene Kanady na „51. štát“ americkej Únie.
Britská labouristická vláda premiéra Keira Starmera čoraz dôraznejšie upozorňuje na ekonomické vplyvy vystúpenia Británie z EÚ, tzv. brexitu, ktorý sa udial za vlády konzervatívcov v roku 2020 na základe referenda z roku 2016. Starmerova vláda však vylúčila opätovné pripojenie k jednotnému trhu alebo vstup do colnej únie.
V prejave na konferencii Európa 2026 v Berlíne Barrot konštatoval, že EÚ čoraz viac priťahuje partnerov aj ďaleko za svojimi hranicami. Podľa Barrota táto situácia súvisí aj s nárastom geopolitického napätia.
„Deväť krajín je dnes formálne kandidátmi na vstup do EÚ. Ďalšie sa k nim môžu pridať,“ pripomenul Barrot podľa magazínu Politico. „Island o niekoľko týždňov alebo mesiacov. A možno aj Kanada v určitom okamihu,“ pokračoval.
Barrotova poznámka o Kanade nebola prezentovaná ako konkrétny politický návrh, ale skôr ako súčasť širšej argumentácie, že EÚ sa stáva „treťou superveľmocou“ schopnou vyvážiť rivalitu medzi Spojenými štátmi a Čínou, konštatoval Politico.
Dodal, že aj fínsky prezident Alexander Stubb v utorok navrhol kanadskému premiérovi Markovi Carneymu, aby aj on „premýšľal“ o vstupe svojej krajiny do EÚ.
Tieto úvahy sa objavujú v čase, keď sa európski lídri snažia posilniť geopolitický význam EÚ uprostred ruskej vojny na Ukrajine a vojny USA na Blízkom východe.
Barrot označil Európu za útvar s jedinečnou pozíciou na zblíženie krajín prostredníctvom svojej ekonomickej váhy, demokratického modelu a regulačnej moci. „Mnoho krajín na celom svete je ochotných priblížiť sa k našej únii,“ uviedol. Poukázal aj na posilnenie kontaktov s Britániou, ako aj o prehĺbení spolupráce s krajinami ako India a Švajčiarsko.
O Kanade ako o potenciálnom členovi EÚ sa hovorí čoraz častejšie odvtedy, ako zápasí s čoraz nepriateľskejším vzťahom so Spojenými štátmi za administratívy Donalda Trumpa, ktorý na začiatku svojho druhého mandátu často hovoril o premene Kanady na „51. štát“ americkej Únie.
