FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Irán zadržiava Kohlerovú a Parisa od mája 2022.
Autor TASR
Paríž 3. júla (TASR) - Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot vo štvrtok uviedol, že Francúzsko rozhodne o opätovnom uvalení sankcií na Irán v súvislosti s jeho jadrovým programom v závislosti od toho, či Teherán prepustí dvoch Francúzov väznených za údajnú špionáž pre Izrael. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Prepustenie Cécile Kohlerovej a Jacquesa Parisa je pre nás absolútnou prioritou. Vždy sme našim partnerom v rozhovore z iránskeho režimu hovorili, že akékoľvek rozhodnutia o sankciách budú podmienené vyriešením tejto záležitosti,“ napísal šéf francúzskej diplomacie na sieti X.
Irán zadržiava Kohlerovú a Parisa od mája 2022. AFP vo štvrtok s odvolaním na diplomatický zdroj a sestru Kohlerovej informovala, že obaja väznení Francúzi boli obvinení zo špionáže pre izraelskú tajnú službu Mosad. Okrem toho boli tiež obvinení zo „sprisahania s cieľom zvrhnúť režim“ a z korupcie. Irán tieto obvinenia dosiaľ nepotvrdil.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu podpísal zákon o pozastavení spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). K tomuto kroku Teherán pristúpil po 12-dňovej vojne s Izraelom, počas ktorej izraelské sily útočili na iránske jadrové zariadenia. Útok na takéto zariadenia počas vojny podnikli aj americké bombardéry.
Spojené štáty, Izrael a Západ obviňujú Irán zo snáh získať jadrovú zbraň, čo však Teherán popiera. Izrael po začiatku vojny vyhlásil, že Irán mohol v priebehu niekoľkých dní vyrobiť dostatok štiepneho materiálu pre viacero atómových bômb.
AFP tvrdí, že Izrael sa k vlastnému atómovému arzenálu vyjadruje nejednoznačne, oficiálne nepotvrdil ani nepoprel jeho existenciu. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru odhaduje, že Izrael má 90 jadrových hlavíc.
Jadrová dohoda medzi Iránom a svetovými mocnosťami z roku 2015 zmiernila sankcie voči Teheránu výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Americký prezident Donald Trump však počas svojho prvého funkčného obdobia odstúpil od tejto dohody. Teherán následne prestal dodržiavať dohodu a napredoval v jadrovom programe. Trump sa po návrate do Bieleho domu usiloval dosiahnuť novú dohodu s Iránom. USA a Irán viedli od 12. apríla päť kôl rokovaní o iránskom jadrovom programe, ktoré sprostredkováva Omán. Šieste kolo rozhovorov bolo naplánované na 15. júna, teda dva dni po začiatku izraelsko-iránskej vojny. Rokovania však boli zrušené.
„Prepustenie Cécile Kohlerovej a Jacquesa Parisa je pre nás absolútnou prioritou. Vždy sme našim partnerom v rozhovore z iránskeho režimu hovorili, že akékoľvek rozhodnutia o sankciách budú podmienené vyriešením tejto záležitosti,“ napísal šéf francúzskej diplomacie na sieti X.
Irán zadržiava Kohlerovú a Parisa od mája 2022. AFP vo štvrtok s odvolaním na diplomatický zdroj a sestru Kohlerovej informovala, že obaja väznení Francúzi boli obvinení zo špionáže pre izraelskú tajnú službu Mosad. Okrem toho boli tiež obvinení zo „sprisahania s cieľom zvrhnúť režim“ a z korupcie. Irán tieto obvinenia dosiaľ nepotvrdil.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu podpísal zákon o pozastavení spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). K tomuto kroku Teherán pristúpil po 12-dňovej vojne s Izraelom, počas ktorej izraelské sily útočili na iránske jadrové zariadenia. Útok na takéto zariadenia počas vojny podnikli aj americké bombardéry.
Spojené štáty, Izrael a Západ obviňujú Irán zo snáh získať jadrovú zbraň, čo však Teherán popiera. Izrael po začiatku vojny vyhlásil, že Irán mohol v priebehu niekoľkých dní vyrobiť dostatok štiepneho materiálu pre viacero atómových bômb.
AFP tvrdí, že Izrael sa k vlastnému atómovému arzenálu vyjadruje nejednoznačne, oficiálne nepotvrdil ani nepoprel jeho existenciu. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru odhaduje, že Izrael má 90 jadrových hlavíc.
Jadrová dohoda medzi Iránom a svetovými mocnosťami z roku 2015 zmiernila sankcie voči Teheránu výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Americký prezident Donald Trump však počas svojho prvého funkčného obdobia odstúpil od tejto dohody. Teherán následne prestal dodržiavať dohodu a napredoval v jadrovom programe. Trump sa po návrate do Bieleho domu usiloval dosiahnuť novú dohodu s Iránom. USA a Irán viedli od 12. apríla päť kôl rokovaní o iránskom jadrovom programe, ktoré sprostredkováva Omán. Šieste kolo rozhovorov bolo naplánované na 15. júna, teda dva dni po začiatku izraelsko-iránskej vojny. Rokovania však boli zrušené.
