Attack on Prime Minister
News in English
Plány Teheránu sú podľa nich v rozpore s jadrovou dohodu uzavretou v roku 2015.
Autor TASR
Paríž 7. decembra (TASR) - Británia, Francúzsko a Nemecko vyjadrili v pondelok znepokojenie nad plánmi Iránu, ktorý avizoval, že chce vo svojich jadrových zariadeniach vybudovať tri dodatočné centrifúgy. Trojica uvedených krajín sa obáva taktiež návrhu zákona, ktorý v utorok schválil iránsky parlament a mohol by viesť k podpore programu obohacovania uránu. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.
Podľa návrhu zákona by mal Irán pokračovať v obohacovaní uránu na 20 percent, čo je pod hranicou potrebnou pre jadrové zbrane, ale nad limitom pre jeho civilné použitie. Irán by tiež uviedol do prevádzky nové centrifúgy v jadrových zariadeniach v Natanze a v podzemnom závode Fordú.
Paríž, Berlín a Londýn tvrdia, že plány Teheránu sú v rozpore s jadrovou dohodu uzavretou so svetovými mocnosťami v roku 2015. Jej cieľom je totiž obmedziť jeho jadrový program vrátane zákazu vysoko sofistikovaných centrifúg. Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), ako sa oficiálne nazýva jadrová dohoda, je podľa trojice krajín najlepším a v súčasnosti jediným spôsobom, ako monitorovať a obmedzovať iránsky jadrový program.
"Ak chce Irán skutočne zachovať priestor na diplomaciu, nesmie tieto kroky implementovať," uviedli v spoločnom vyhlásení tri mocnosti, ktoré sú spolu s Čínou a Ruskom signatármi JCPOA. Dodali, že návrat k JCPOA by bol prospešný aj pre Irán. Reagovali tak na rozhodnutie Teheránu odstúpiť od niektorých záväzkov v reakcii na jednostranné vypovedanie dohody zo strany Spojených štátov v roku 2018.
Iránsky prezident Hasan Rúhání minulý týždeň vyjadril nesúhlas so sporným návrhom zákona a uviedol, že by bol "škodlivý" pre diplomatické úsilie zamerané na obnovenie jadrovej dohody z roku 2015 a zmiernenie sankcií uvalených na Irán Spojenými štátmi.
Návrh zákona, ktorý minulý utorok schválil iránsky parlament, dáva európskym krajinám jeden mesiac na to, aby zmiernili sankcie voči ropnému a plynárenskému sektoru Iránu, ktoré sú pre ekonomiku tejto krajiny kľúčové. Mesačná lehota platí aj pre obnovenie prístupu Iránu k medzinárodnému bankovému systému.
Podľa návrhu zákona by mal Irán pokračovať v obohacovaní uránu na 20 percent, čo je pod hranicou potrebnou pre jadrové zbrane, ale nad limitom pre jeho civilné použitie. Irán by tiež uviedol do prevádzky nové centrifúgy v jadrových zariadeniach v Natanze a v podzemnom závode Fordú.
Paríž, Berlín a Londýn tvrdia, že plány Teheránu sú v rozpore s jadrovou dohodu uzavretou so svetovými mocnosťami v roku 2015. Jej cieľom je totiž obmedziť jeho jadrový program vrátane zákazu vysoko sofistikovaných centrifúg. Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), ako sa oficiálne nazýva jadrová dohoda, je podľa trojice krajín najlepším a v súčasnosti jediným spôsobom, ako monitorovať a obmedzovať iránsky jadrový program.
"Ak chce Irán skutočne zachovať priestor na diplomaciu, nesmie tieto kroky implementovať," uviedli v spoločnom vyhlásení tri mocnosti, ktoré sú spolu s Čínou a Ruskom signatármi JCPOA. Dodali, že návrat k JCPOA by bol prospešný aj pre Irán. Reagovali tak na rozhodnutie Teheránu odstúpiť od niektorých záväzkov v reakcii na jednostranné vypovedanie dohody zo strany Spojených štátov v roku 2018.
Iránsky prezident Hasan Rúhání minulý týždeň vyjadril nesúhlas so sporným návrhom zákona a uviedol, že by bol "škodlivý" pre diplomatické úsilie zamerané na obnovenie jadrovej dohody z roku 2015 a zmiernenie sankcií uvalených na Irán Spojenými štátmi.
Návrh zákona, ktorý minulý utorok schválil iránsky parlament, dáva európskym krajinám jeden mesiac na to, aby zmiernili sankcie voči ropnému a plynárenskému sektoru Iránu, ktoré sú pre ekonomiku tejto krajiny kľúčové. Mesačná lehota platí aj pre obnovenie prístupu Iránu k medzinárodnému bankovému systému.
