Honiara/Washington/Peking 29. apríla (TASR) - V indicko-pacifickom regióne sa podľa niektorých analytikov rozhoduje o budúcnosti globálnej strategickej rovnováhy a práve v tomto regióne sa Peking usiluje budovať si čoraz väčší vplyv, upevňovať si svoju moc.

Čína sa už pred desiatimi rokmi snažila posilniť svoje rozsiahle územné nároky prakticky na celé Juhočínske more vybudovaním ostrovných základní na koralových atoloch. Spojené štáty reagovali vyslaním svojich vojnových lodí do regiónu v rámci misií nazývaných slobodná operácia.

Po ruskej invázii na Ukrajinu sa obavy ešte zintenzívnili. Obavy panujú najmä z toho, že jedného dňa by Peking, ktorý považuje Taiwan za súčasť svojho územia, mohol splniť hrozby a menšieho suseda anektovať.

V poslednom období sa však čoraz viac hovorí o Šalamúnových ostrovoch – o neveľkom ostrovnom štáte ležiacom v juhozápadnej časti Tichého oceánu s približne pol miliónom obyvateľov. Šalamúnove ostrovy majú totiž významnú strategickú polohu pre námorné trasy a komunikáciu v južnom Pacifiku.

Koncom minulého roka došlo na tomto tichomorskom súostroví k násilným protestom proti vláde premiéra Manasseha Sogavareho, ktorý sa netají blízkymi vzťahmi k Pekingu. Najnovšie to deklaroval v apríli podpisom bezpečnostného paktu medzi Čínou a Šalamúnovými ostrovmi. Podpísal ju napriek tomu, že ho viacerí štátnici vyzývali, aby tak neurobil. Napríklad prezident Mikronézie David Panuelo poukázal na to, že v dôsledku tohto paktu by v oblasti mohlo v budúcnosti dôjsť k ozbrojenej konfrontácii medzi Čínou a USA, a austrálsky minister obrany Peter Dutton dokonca vyhlásil, že jediným spôsobom, ako zaistiť mier, je pripraviť sa na vojnu s Čínou.

Delegácia Spojených štátov, ktorej členom bol aj námestník amerického ministra zahraničných vecí pre záležitosti východnej Ázie a Tichomoria Daniel Kritenbrink, navštívila v apríli hlavné mesto Šalamúnových ostrovov Honiara. Predsedu vlády tohto tichomorského štátu Mannaseha Sogavareho počas stretnutia upozornili, že Washington má "značné obavy a musel by adekvátne reagovať" na akékoľvek kroky smerujúce k vytvoreniu stálej čínskej vojenskej prítomnosti na Šalamúnových ostrovoch. Spojené štáty pritom nevylúčili ani vojenskú intervenciu voči Šalamúnovým ostrovom v prípade, ak by na svojom území umožnili Číne vybudovať vojenskú základňu.

Premiér Sogavare sa snaží situáciu upokojiť, pričom zopakoval, že bezpečnostný pakt s Pekingom je zameraný na potreby domácej bezpečnosti a nedovolí výstavbu vojenskej základne iného štátu na vlastnom území, čo sa týka aj Číny.

Podľa návrhu paktu, ktorý unikol na verejnosť, bude môcť Čína so súhlasom Šalamúnových ostrovov vysielať k ich územiu svoje lode, dopĺňať tam zásoby či absolvovať medzipristátia lietadiel podľa vlastnej potreby. Na žiadosť Honiary bude môcť byť na ostrovoch nasadená čínska polícia s cieľom udržania "spoločenského poriadku". Čínske ozbrojené zložky budú môcť na základe paktu ochraňovať čínsky personál na tomto tichomorskom súostroví aj realizáciu významných projektov.

Čína má po Spojených štátoch druhý najväčší rozpočet rezortu obrany na svete a rýchlo modernizuje svoje sily zbraňovými systémami vrátane hypersonických rakiet a dvoch lietadlových lodí, pričom tretia je vo výstavbe.

Svet míňa rekordné sumy na zbrojenie, a to už siedmy rok po sebe, tvrdí najnovšia správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), keď minulý rok prvý raz prekonali hranicu dvoch biliónov dolárov (2,1 bilióna). Bezkonkurenčne najväčší vojenský rozpočet na svete majú dlhodobo Spojené štáty. Podľa údajov SIPRI vlani minuli USA na armádu 801 miliárd dolárov, čo však bolo o 1,4 percenta menej ako v roku 2020. Naopak Čína, na druhom mieste s odhadovými vojenskými výdavkami 293 miliárd dolárov, zaznamenala medziročné zvýšenie o 4,7 percenta. Na treťom mieste nasleduje India (77 miliárd), na štvrtom Spojené kráľovstvo (68 miliárd) a piate je Rusko so 66 miliardami dolárov, čo bol v porovnaní s rokom 2020 nárast o 2,9 percenta.