Quantcast
< sekcia Zahraničie

Biden zablahoželal Fínsku, Švédsku a Turecku k podpisu memoranda

Americký prezident Joe Biden. Foto: TASR/AP

Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO, čím sa po desaťročiach odchýlili od politiky neutrality.

Madrid 29. júna (TASR) - Americký prezident Joe Biden v utorok večer v Madride zablahoželal Fínsku, Švédsku a Turecku po tom, čo tieto tri krajiny podpísali trojstranné memorandum, ktoré umožní obom severským štátom stať sa členom Severoatlantickej aliancie (NATO).

Turecko chcelo predtým vetovať vstup škandinávskych štátov do Aliancie, ale zmenilo postoj. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

Memorandum sa týka vzájomnej spolupráce voči bezpečnostným hrozbám.

Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO, čím sa po desaťročiach odchýlili od politiky neutrality. Urobili to z dôvodu ich obáv, ktoré vyvolala ruská invázia na Ukrajinu.

Biden na samite lídrov členských krajín NATO v Madride na Twitteri napísal: "Blahoželám Fínsku, Švédsku a Turecku k podpisu trojstranného memoranda - je to rozhodujúci krok, vďaka ktorému môže NATO pozvať do svojich radov Fínsko a Švédsko, ktoré posilnia našu alianciu a našu kolektívnu bezpečnosť - je to skvelý spôsob, ako začať samit."

V utorok ešte pred začiatkom dvojdňového samitu Turecko súhlasilo, že podporí spoločný vstup Fínska a Švédska do NATO.

Fínsky prezident Sauli Niinistö povedal, že prelom v postoji Turecka prišiel po tom, ako tieto tri krajiny na stretnutí v Madride počas utorka podpísali spoločné memorandum, že "si budú navzájom poskytovať pomoc pri bezpečnostných hrozbách, ktorým každá z trojice krajín čelí".

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg bezprostredne po tejto správe oznámil, že lídri NATO v stredu na madridskom summite oficiálne pozvú do Aliancie Fínsko aj Švédsko.

Turecko dosiaľ blokovalo proces vstupu uvedených severských štátov do NATO. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan totiž tvrdil, že Fínsko aj Švédsko poskytujú útočisko členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a tiež stúpencom exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý podľa Ankary stojí za neúspešným pokusom o prevrat v Turecku z roku 2016.