Quantcast
< sekcia Zahraničie

Europoslanci: Rozširovací proces EÚ na západnom Balkáne viazne

Vladimír Bilčík, archívna snímka. Foto: TASR Martin Baumann

Do rozpravy sa zapojili aj slovenskí europoslanci, ktorí vyjadrili obavy súvisiace s postupným odklonom Ankary od európskych hodnôt.

Brusel 18. mája (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa v utorok na plenárnom zasadnutí v Bruseli zaoberali najnovším vývojom v Turecku a stavom vzťahov medzi EÚ a Tureckom. Zhodnotili aj situáciu v Čiernej Hore a pokrok v prístupových rokovaniach.

Do rozpravy sa zapojili aj slovenskí europoslanci, ktorí vyjadrili obavy súvisiace s postupným odklonom Ankary od európskych hodnôt, jej nezákonnými činnosťami vo východnom Stredomorí a účasťou na konfliktoch v Sýrii, Líbyi a Azerbajdžane.

Vladimír Bilčík (Spolu) konštatoval, že EÚ aj napriek mnohým výhradám voči Turecku nemá iný komunikačný kanál, ako je politika rozširovania. "Je dôležité, aby ten proces úplne nezamrzol, aby sme dvere celkom nezabuchli, pretože je to nástroj pre možnú politickú zmenu v Turecku," vysvetlil. Dodal, že po prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi raz príde iný líder a vzťahy medzi oboma stranami sa môžu vyvinúť celkom inak.

Bilčík, ktorý je šéfom Delegácie EP pre vzťahy s Čiernou Horou, povedal, že proces rozširovania EÚ v súčasnosti nie je všade v Únii rovnako populárny, hoci EÚ potrebuje "európsky Balkán". Pripomenul tiež, že ani krajiny západného Balkánu túto situáciu neuľahčujú. "Čierna Hora, ktorá je dlhodobo lídrom tohto procesu, za posledné roky stagnuje. Krajina po nástupe novej vlády ani zďaleka nenapĺňa v praxi to, čo hovorí," povedal na margo nedostatočných legislatívnych zmien v oblasti prokuratúry, občianstva či volebného práva. "Toto všetko vyvoláva pochybnosti o tom, aké v skutočnosti je geopolitické smerovanie Čiernej Hory."

Podľa Bilčíka musia partneri na západnom Balkáne pochopiť, že podmienky na vstup do EÚ nie sú "trhací kalendár". Brusel oceňuje, že Čiernohorci sa plne zlaďujú so zahraničnou politikou EÚ, ale to isté musia robiť aj so zmenami v oblasti právneho štátu. "Európsky parlament musí jasne povedať, že stojí za Čiernou Horou, tá však svoje domáce úlohy musí robiť zodpovedne a vierohodne," uviedol. Napríklad opätovne vymenovať veľvyslanca pri EÚ a posilniť tak svoje diplomatické väzby s Bruselom.

Poslanec Michal Šimečka (PS) konštatoval, že proces rozširovania na západnom Balkáne v posledných rokoch "stráca energiu", občania týchto krajín sú frustrovaní z jeho pomalosti, kým EÚ je zasa frustrovaná z absencie potrebných reforiem. "Ten prísľub, ktorý sme im dali, že budú členmi EÚ, pôsobí stále slabšie. To vnímam negatívne. Pre tieto krajiny nie je iná budúcnosť, ako členstvo v EÚ a pre Úniu je strategický záujem, aby tieto štáty boli súčasťou jej priestoru. Ak sa tak nestane, vytvorí sa tam strategické vákuum, v ktorom sa presadia záujmy Číny, Ruska alebo Turecka," povedal Šimečka s tým, že EÚ sa musí viac venovať tomuto regiónu, a to na najvyššej politickej úrovni.

Turecko podľa Šimečku v tejto chvíli nikto v EÚ nepovažuje za schopné pokračovať v prístupových rokovaniach. "Formálne je stále súčasťou prístupového procesu, ale iba na papieri. Pod Erdoganom je tam závažné porušovanie ľudských práv, právneho štátu a demokracie. Turecko sa vyvíja smerom k autokratickému štátu, vzďaľuje sa od európskych hodnôt," uviedol Šimečka. EP zastáva názor, že kým nenastane nejaký obrat a kým nebude zjavné, že Ankara má záujem na napĺňaní európskych hodnôt, tak by sa prístupové rokovania mali pozastaviť. Okrem toho súčasná zahraničná a bezpečnostná politika Turecka napáda aj suverenitu niektorých členských štátov EÚ, napríklad Cypru, čo Únia nemôže tolerovať.