FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Bosna a Hercegovina môže naďalej počítať i s podporou Slovenska, ktoré bude počas svojho historicky prvého predsedníctva v EÚ aktívne presadzovať politiku rozširovania únie.
Autor TASR
,aktualizované Sarajevo 10. novembra (TASR) - Bosna a Hercegovina je opäť v hre o členstvo v Európskej únii vzhľadom na dobré vyrovnávanie sa krajiny s požadovanými reformami po takmer desaťročí obštrukčnej politiky.
Vo svojej správe o napredovaní integračného procesu to dnes tamojším úradom prezentoval osobitný predstaviteľ EÚ pre Bosnu Lars-Gunnar Wiegemark. Súčasne zdôraznil že krajina teraz potrebuje preukázať významný posun v implementácii prijatých reforiem, píše agentúra AP.
Bosnianski lídri sa už dlhé roky nevedia dohodnúť na reforme ústavy, zavedenej v rámci Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila bosniansku vojnu z rokov 1992-95. Ústavná reforma, ktorá by mala zjednodušiť komplikovaný systém spravovania krajiny, je jednou z kľúčových požiadaviek EÚ.
Trojčlenné predsedníctvo Bosny a Hercegoviny informovalo Wiegemarka, že krajina hodlá predložiť vierohodnú žiadosť o členstvo v únii ešte do konca tohto roku.
Bosna a Hercegovina môže naďalej počítať i s podporou Slovenska, ktoré bude počas svojho historicky prvého predsedníctva v EÚ aktívne presadzovať politiku rozširovania únie. Počas svojej návštevy tejto balkánskej krajiny to v pondelok vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
„Slovensko bude naďalej pokračovať v politickej a praktickej podpore Bosny a Hercegoviny v procese transformácie, modernizácie a európskej integrácie.“ Počas stretnutí s najvyššími politickými predstaviteľmi krajiny to v rámci druhého dňa oficiálnej návštevy v Sarajeve zdôraznil podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
Na rokovaniach s predsedom Rady ministrov Denisom Zvizdićom a členmi kolektívneho Predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH) Draganom Čovičom, Bakirom Izetbegovičom a Mladenom Ivanićom minister M. Lajčák zhodnotil doterajší pokrok krajiny v jej európskych ambíciách ako aj slovenskú pomoc v tomto procese a rozvoj dvojstranných vzťahov.
„Vzťahy Slovenska a Bosny a Hercegoviny sú priateľské a bez otvorených otázok. Okrem doterajšej rozvojovej pomoci a politickej podpory sa chceme sústrediť aj na využitie existujúceho ekonomického potenciálu,“ konštatoval minister M. Lajčák. Partneri potvrdili záujem o slovenské investície najmä v oblasti energetiky, ale aj o spoluprácu v oblasti informačných technológií a strojárstve.
Hostitelia sa ministrovi M. Lajčákovi poďakovali za doterajšiu rozvojovú pomoc Slovenska, za humanitárnu pomoc po minuloročných zničujúcich záplavách a za pomoc, ktorú Bosne a Hercegovine dlhodobo poskytuje v rámci integračného procesu. „Výhodou odovzdávania našich vlastných skúseností je to, že sú autentické a stále ešte čerstvé. To je najcennejšia pomoc, lebo sa nedá kúpiť za žiadne peniaze,“ konštatoval minister M. Lajčák a partnerov vyzval, aby identifikovali konkrétne oblasti, kde by slovenské transformačné skúsenosti boli pre BaH najužitočnejšie.
Minister M. Lajčák zopakoval, že v prípade reformného procesu v krajine je najdôležitejšie zavádzanie zmien v praxi a konkrétne výsledky. „Európske procesy v krajine začínajú prinášať výsledky a odráža to aj dnešná správa Európskej komisie o pokroku BaH na jej ceste do EÚ. Táto správa je najpozitívnejšia za posledné roky a nastúpený trend treba udržať,“ uviedol minister M. Lajčák.
Po sérii rozhovorov s politickými predstaviteľmi a zástupcami hlavných politických strán konštatoval, že vníma pozitívnu zmenu atmosféry v krajine: „Som rád, že diskusie v BaH sa už nesústreďujú na politické spory, ale na to, ako pokračovať v reformnom procese a zabezpečiť, aby krajina napredovala. Ale ešte stále sme len na začiatku.“
Minister M. Lajčák, ktorý pôsobil v Sarajeve v rokoch 2007 až 2009 ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a osobitný predstaviteľ Európskej únie pre BaH, sa počas terajšej návštevy v Sarajeve stretol aj s vedúcim Delegácie Európskej únie a osobitným predstaviteľom EÚ v BaH Larsom Gunnarom Wigemarkom, hlavným zástupcom vysokého predstaviteľa pre BaH Bruceom Bertonom a vedúcim misie OBSE v BaH Jonathanom Mooreom. So všetkými diskutoval najmä o úlohe a úsilí medzinárodného spoločenstva pri ďalšej stabilizácii BaH a jej transformácii na štandardný fungujúci európsky štát.
Vo svojej správe o napredovaní integračného procesu to dnes tamojším úradom prezentoval osobitný predstaviteľ EÚ pre Bosnu Lars-Gunnar Wiegemark. Súčasne zdôraznil že krajina teraz potrebuje preukázať významný posun v implementácii prijatých reforiem, píše agentúra AP.
Bosnianski lídri sa už dlhé roky nevedia dohodnúť na reforme ústavy, zavedenej v rámci Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila bosniansku vojnu z rokov 1992-95. Ústavná reforma, ktorá by mala zjednodušiť komplikovaný systém spravovania krajiny, je jednou z kľúčových požiadaviek EÚ.
Trojčlenné predsedníctvo Bosny a Hercegoviny informovalo Wiegemarka, že krajina hodlá predložiť vierohodnú žiadosť o členstvo v únii ešte do konca tohto roku.
Bosna a Hercegovina môže naďalej počítať i s podporou Slovenska, ktoré bude počas svojho historicky prvého predsedníctva v EÚ aktívne presadzovať politiku rozširovania únie. Počas svojej návštevy tejto balkánskej krajiny to v pondelok vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
M. Lajčák: Najcennejšia pomoc sú skúsenosti z našej transformácie
„Slovensko bude naďalej pokračovať v politickej a praktickej podpore Bosny a Hercegoviny v procese transformácie, modernizácie a európskej integrácie.“ Počas stretnutí s najvyššími politickými predstaviteľmi krajiny to v rámci druhého dňa oficiálnej návštevy v Sarajeve zdôraznil podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
Na rokovaniach s predsedom Rady ministrov Denisom Zvizdićom a členmi kolektívneho Predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH) Draganom Čovičom, Bakirom Izetbegovičom a Mladenom Ivanićom minister M. Lajčák zhodnotil doterajší pokrok krajiny v jej európskych ambíciách ako aj slovenskú pomoc v tomto procese a rozvoj dvojstranných vzťahov.
„Vzťahy Slovenska a Bosny a Hercegoviny sú priateľské a bez otvorených otázok. Okrem doterajšej rozvojovej pomoci a politickej podpory sa chceme sústrediť aj na využitie existujúceho ekonomického potenciálu,“ konštatoval minister M. Lajčák. Partneri potvrdili záujem o slovenské investície najmä v oblasti energetiky, ale aj o spoluprácu v oblasti informačných technológií a strojárstve.
Hostitelia sa ministrovi M. Lajčákovi poďakovali za doterajšiu rozvojovú pomoc Slovenska, za humanitárnu pomoc po minuloročných zničujúcich záplavách a za pomoc, ktorú Bosne a Hercegovine dlhodobo poskytuje v rámci integračného procesu. „Výhodou odovzdávania našich vlastných skúseností je to, že sú autentické a stále ešte čerstvé. To je najcennejšia pomoc, lebo sa nedá kúpiť za žiadne peniaze,“ konštatoval minister M. Lajčák a partnerov vyzval, aby identifikovali konkrétne oblasti, kde by slovenské transformačné skúsenosti boli pre BaH najužitočnejšie.
Minister M. Lajčák zopakoval, že v prípade reformného procesu v krajine je najdôležitejšie zavádzanie zmien v praxi a konkrétne výsledky. „Európske procesy v krajine začínajú prinášať výsledky a odráža to aj dnešná správa Európskej komisie o pokroku BaH na jej ceste do EÚ. Táto správa je najpozitívnejšia za posledné roky a nastúpený trend treba udržať,“ uviedol minister M. Lajčák.
Po sérii rozhovorov s politickými predstaviteľmi a zástupcami hlavných politických strán konštatoval, že vníma pozitívnu zmenu atmosféry v krajine: „Som rád, že diskusie v BaH sa už nesústreďujú na politické spory, ale na to, ako pokračovať v reformnom procese a zabezpečiť, aby krajina napredovala. Ale ešte stále sme len na začiatku.“
Minister M. Lajčák, ktorý pôsobil v Sarajeve v rokoch 2007 až 2009 ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a osobitný predstaviteľ Európskej únie pre BaH, sa počas terajšej návštevy v Sarajeve stretol aj s vedúcim Delegácie Európskej únie a osobitným predstaviteľom EÚ v BaH Larsom Gunnarom Wigemarkom, hlavným zástupcom vysokého predstaviteľa pre BaH Bruceom Bertonom a vedúcim misie OBSE v BaH Jonathanom Mooreom. So všetkými diskutoval najmä o úlohe a úsilí medzinárodného spoločenstva pri ďalšej stabilizácii BaH a jej transformácii na štandardný fungujúci európsky štát.
