Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podujatia pod záštitou chorvátskeho parlamentu spoluorganizujú katolícke cirkvi v Bosne a Chorvátsku. Často na nich vidieť nacistické insígnie, ktoré predvádzajú chorvátske skupiny.
Autor TASR
Sarajevo 14. mája (TASR) - Omša za chorvátskych pronacistických kolaborantov a civilistov zabitých komunistickými partizánmi koncom druhej svetovej vojny, ktorú počas nasledujúceho víkendu odslúžia v Sarajeve, vyvolala v bosnianskom hlavnom meste pobúrenie.
Spomienky sú organizované každý rok v máji neďaleko juhorakúskeho mesta Bleiburg, ale tento rok podujatie v dôsledku koronavírusovej pandémie COVID-19 zrušili.
Podujatia pod záštitou chorvátskeho parlamentu spoluorganizujú katolícke cirkvi v Bosne a Chorvátsku. Často na nich vidieť nacistické insígnie, ktoré predvádzajú chorvátske skupiny.
Omšu odslúži v sobotu sarajevský arcibiskup Vinko Puljič v Katedrále Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorú si organizátori podujatia vybrali ako náhradné miesto.
Toto rozhodnutie vyvolalo pobúrenie väčšiny politických strán, mimovládnych organizácií, ako aj lídrov srbskej pravoslávnej cirkvi a bosnianskej židovskej komunity.
V napätej situácii polícia v uplynulých dňoch hliadkuje okolo katedrály, uviedla vo štvrtok tlačová agentúra AFP.
Chorvátsky pronacistický režim počas druhej svetovej vojny prenasledoval a zavraždil státisíce Srbov, Židov a protifašistických Chorvátov. V danom čase tzv. Nezávislý štát Chorvátsko (1941 - 1945) zahŕňal územie Bosny a časti Srbska.
Metropolita srbskej pravoslávnej cirkvi v Bosne a Hercegovine, Chrizostom, pripomenul, že počas vojny zahynulo "vyše 10.000 obyvateľov Sarajeva - Srbov, Židov, Rómov a ďalších, ktorí sa postavili proti ustašovcom".
Ustaša bolo chorvátske revolučné ultranacionalistické a fašistické hnutie hlásiace sa ku katolicizmu.
Kardinál Puljič však vznesené obvinenia odmietol a vyhlásil, že modlitba za duše obetí neznamená ospravedlnenie ich činov. Protifašistické organizácie vyzvali na pokojný pochod počas kontroverznej omše.
Na konci druhej svetovej vojny ustašovci spolu s civilistami, ako aj slovinskými a srbskými kolaborantmi začali utekať smerom k Rakúsku s úmyslom vzdať sa britským silám, tie to však odmietli.
Ustašovcov chytili a popravili partizáni budúceho juhoslovanského prezidenta Josipa Broza Tita v pohraničnej oblasti medzi Rakúskom a Slovinskom. Počet zabitých v okolí Bleiburgu je stále predmetom polemiky, avšak nezávislí historici tvrdia, že táto bilancia predstavuje desaťtisíce mŕtvych.
Spomienky sú organizované každý rok v máji neďaleko juhorakúskeho mesta Bleiburg, ale tento rok podujatie v dôsledku koronavírusovej pandémie COVID-19 zrušili.
Podujatia pod záštitou chorvátskeho parlamentu spoluorganizujú katolícke cirkvi v Bosne a Chorvátsku. Často na nich vidieť nacistické insígnie, ktoré predvádzajú chorvátske skupiny.
Omšu odslúži v sobotu sarajevský arcibiskup Vinko Puljič v Katedrále Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorú si organizátori podujatia vybrali ako náhradné miesto.
Toto rozhodnutie vyvolalo pobúrenie väčšiny politických strán, mimovládnych organizácií, ako aj lídrov srbskej pravoslávnej cirkvi a bosnianskej židovskej komunity.
V napätej situácii polícia v uplynulých dňoch hliadkuje okolo katedrály, uviedla vo štvrtok tlačová agentúra AFP.
Chorvátsky pronacistický režim počas druhej svetovej vojny prenasledoval a zavraždil státisíce Srbov, Židov a protifašistických Chorvátov. V danom čase tzv. Nezávislý štát Chorvátsko (1941 - 1945) zahŕňal územie Bosny a časti Srbska.
Metropolita srbskej pravoslávnej cirkvi v Bosne a Hercegovine, Chrizostom, pripomenul, že počas vojny zahynulo "vyše 10.000 obyvateľov Sarajeva - Srbov, Židov, Rómov a ďalších, ktorí sa postavili proti ustašovcom".
Ustaša bolo chorvátske revolučné ultranacionalistické a fašistické hnutie hlásiace sa ku katolicizmu.
Kardinál Puljič však vznesené obvinenia odmietol a vyhlásil, že modlitba za duše obetí neznamená ospravedlnenie ich činov. Protifašistické organizácie vyzvali na pokojný pochod počas kontroverznej omše.
Na konci druhej svetovej vojny ustašovci spolu s civilistami, ako aj slovinskými a srbskými kolaborantmi začali utekať smerom k Rakúsku s úmyslom vzdať sa britským silám, tie to však odmietli.
Ustašovcov chytili a popravili partizáni budúceho juhoslovanského prezidenta Josipa Broza Tita v pohraničnej oblasti medzi Rakúskom a Slovinskom. Počet zabitých v okolí Bleiburgu je stále predmetom polemiky, avšak nezávislí historici tvrdia, že táto bilancia predstavuje desaťtisíce mŕtvych.
