Sarajevo 10. februára (TASR) - Desaťtisíce demonštrantov dnes v Sarajeve a ďalších mestách Federácie Bosny a Hercegoviny, jednej z dvoch entít tvoriacej samostatnú Bosnu a Hercegovinu, vyzývali regionálnu vládu na odstúpenie. Už šiestym dňom pokračovali protesty proti nezamestnanosti, korupcii, hospodárskemu a politickému úpadku v krajine, informovala agentúra Reuters.

Demonštranti na dnešnom proteste, ktorý sa zatiaľ zaobišiel bez násilností, zopakovali aj svoju predošlú požiadavku na odstúpenie predstaviteľov vlád desiatich kantónov Federácie Bosny a Hercegoviny, kde žijú prevažne bosnianski moslimovia a Chorváti. Doteraz odstúpili vlády len v štyroch kantónoch, pripomína Reuters.

Minulý týždeň demonštranti podpálili viacero vládnych budov v štyroch najväčších bosnianskych mestách - Sarajeve, Tuzle, Zenici a Mostare. Protesty sa do miest po celej krajine rozpútali z mesta Tuzla, kde po privatizácii zatvorili väčšinu tamojších veľkých podnikov. Pri požiari, ktorý zachvátil Štátny archív Bosny v Sarajeve, zhorelo minulý týždeň veľa významných historických dokumentov a publikácií.

Komplikovaný systém rozdelenia politického vedenia krajiny na etnickom princípe a dôsledná decentralizácia moci na základe Daytonskej mierovej dohody z roku 1995 bráni zahraničným investorom v angažovaní sa v balkánskej krajine.

"To, čo sa deje v Bosne, je varovanie. Musíme upriamiť úsilie na nasmerovanie Bosny k členstvu v EÚ a NATO, aby sa ukončila stagnácia bosnianskej politickej scény. Z pokračujúcimi mesiacmi sa táto záležitosť stane čoraz naliehavejšou," konštatoval dnes šéf britskej diplomacie William Hague.

Demonštranti volajú po vláde technokratov, pretože stratili dôveru v politické elity. Vláda bosnianskej federácie dnes vyzvala v súvislosti s politickou krízou na predčasné voľby v krajine, s čím však predstavitelia druhej federálnej entity - Republiky Srbskej - pravdepodobne nebudú súhlasiť. Prezidentské a parlamentné voľby na celoštátnej úrovni sú naplánované na október.

Protesty na Balkáne treba brať vážne

Foto: TASR/AP

Demonštrácie, ku ktorým došlo na balkánskom polostrove v uplynulých dňoch, majú spoločného menovateľa - tým je celková frustrácia obyvateľstva, uviedol dnes slovenský europoslanec Eduard Kukan.

Slovenský poslanec Európskeho parlamentu (EP), ktorý je členom parlamentného Výboru pre zahraničné veci a predsedom Delegácie pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom, tvrdí, že búrlivé protesty v Bosne či v Kosove majú reálne príčiny a treba ich brať vážne.

Kukan pripomenul, že v Bosne a Hercegovine sú ľudia nahnevaní na politických lídrov a na celkovú ekonomickú situáciu, kým v Kosove sú na čele protestov študenti. Strety demonštrantov a polície v mestách Bosny a Hercegoviny a zábery na horiace autá a vládne budovy podľa neho pripomenuli deväťdesiate roky.

"Rozumiem frustrácii Bosniakov a chápem, prečo sú ľudia v uliciach. Krajina sa dostala do slepej uličky, veci sa nikam nehýbu a stagnujú, kým zvyšok regiónu sa hýbe dopredu", konštatoval europoslanec, ktorý je v EP považovaný za odborníka na balkánske záležitosti.

Kukan koncom minulého týždňa v rozhovore pre bosnianske médiá odsúdil násilie a apeloval na demonštrantov, aby sa zdržali vandalizmu. Na druhej strane však dodal, že politici musia vypočuť nespokojných ľudí a začať brať ich požiadavky vážne.

"Odsudzujem akékoľvek politické manipulovanie s týmito udalosťami. Protesty majú sociálne a ekonomické dôvody a nacionalistická rétorika v tomto prípade je mylná," upozornil Kukan.

Okrem Bosny to vrie aj v Kosove

Foto: TASR/AP

Okrem miest v Bosne to "vrie" aj v Kosove, kde už dva týždne študenti demonštrujú proti korupcii na Prištinskej univerzite. Žiadali odstúpenie rektora Ibrahima Gašiho po tom, čo zistili, že akademici na univerzite falšujú svoju publikačnú činnosť. Nakoniec sa im to podarilo a okrem rektora odstúpilo aj vedenie univerzity.

"V histórii je veľa príkladov toho, ako študentské hnutia prerástli do politických hnutí. Mladí ľudia vidia neprávosť a nečestnosť takéhoto rangu nemá na akademickej pôde čo robiť," povedal Kukan. Zároveň odsúdil zásah policajných jednotiek, ktoré proti demonštrujúcim študentom zasiahli slzotvorným plynom.

Podľa jeho slov je situácia v Kosove vážna a zdá sa, že ju zatienili iné udalosti v tomto regióne.
"Nemyslím si, že je to správne, občanov Kosova a ich nespokojnosť by sme si mali viac všímať. To, o čo sa snažia kosovskí študenti, je odvážne. Poukazujú na to, že rozširujúca sa morálna korupcia spoločnosti im nie je ľahostajná," zhodnotil situáciu Kukan.

Lajčák komunikoval so Sorensenom

Foto: TASR/Martin Baumann

Diplomati EÚ dnes vyzvali politikov Bosny a Hercegoviny, aby sa začali zaoberať reformami, ktoré by vyviedli krajinu z politickej a ekonomickej krízy. Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák v tejto súvislosti upozornil, že úloha EÚ pre vytváranie budúcnosti Bosny je nenahraditeľná.

Šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničnú politiku vyzvala vládu v Sarajeve, aby neignorovala problémy, ktorých vážnosť dali ľudia najavo počas minulotýždňových nepokojov.

Výzva diplomatov EÚ je reakciou na čerstvé protesty v Sarajeve a v ďalších mestách tejto krajiny, kde demonštranti požadovali rezignáciu regionálnej a miestnej vlády, ktorej predstaviteľov vinia za ekonomické ťažkosti a z korupcie.

Lajčák v rozhovore pre TASR uviedol, že pozorne vníma, čo sa deje v krajine, kde v období 2007-2009 pôsobil ako špeciálny vyslanec a vysoký predstaviteľ EÚ. Dnes túto funkciu zastáva dánsky diplomat Peter Sorensen.

Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že po vypuknutí občianskych nepokojov v Bosne bol v úzkom kontakte so Sorensenom, ako aj s viacerými politickými lídrami tejto krajiny.

"Situácia je znepokojujúca. To, čo sa deje, je výbuch frustrácie a zúfalstva občanov, nemá to etnické pozadie. Je to nespokojnosť s neschopnosťou tamojších vlád," opísal Lajčák situáciu v Bosne a Hercegovine.




Dodal, že si spomína na Bosniakov ako na pokojných a trpezlivých ľudí, ale teraz ich pohár trpezlivosti zrejme pretiekol. Podľa Lajčáka je však najdôležitejšie to, aby situácia neeskalovala a hlavne aby nedostala etnický nádych, nakoľko v etnicky zmiešanom Mostare už došlo k niekoľkým útokom Bosniakov na chorvátske objekty.

"Európska únia si je vedomá svojej zodpovednosti v Bosne a Hercegovine. Nikto tu nemôže nahradiť jej úlohu," konštatoval Lajčák. Pripomenul, že už v najbližších dňoch sa do Sarajeva chystá Ashtonová a takisto aj eurokomisár pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle.

Šéf slovenskej diplomacie dodal, že v EÚ sú všetci pripravení angažovať sa pre dobro veci, pretože európska perspektíva a nie násilnosti je to, čo Bosna najviac potrebuje.

Na otázku TASR, či EÚ zobrala na vedomie podnet predošlého vysokého predstaviteľa EÚ pre Bosnu a Hercegovinu Valentina Inzka o možnom vyslaní jednotiek únie do Bosny, ak by reťaz násilia pokračovala, Lajčák uviedol, že tieto vyjadrenia neboli príliš vhodné.

"Pán Inzko už nie je predstaviteľom EÚ. Tie vyjadrenia nezapadli vhodne. Za úniu by sa mal vyjadrovať Peter Sorensen, ktorý má túto funkciu," vysvetlil Lajčák.