Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Masové odlesňovanie v Brazílii presne spĺňa definíciu zločinov proti ľudskosti stanovených v Rímskom štatúte ICC.
Autor TASR
Brazília/Haag 12. októbra (TASR) – Brazílsky prezident Jair Bolsonaro čelí na Medzinárodnom trestnom súde (ICC) obvineniam „zo zločinov proti ľudskosti" za svoju údajnú úlohu pri ničení Amazónie. Informovala o tom v utorok agentúra AFP s tým, že ide o prvý prípad, ktorý sa usiluje dať odlesňovanie explicitne do súvislosti so stratou života.
Sťažnosť na ICC so sídlom v Haagu podali v utorok ráno environmentálni aktivisti z rakúskej nadácie AllRise. Voči Bolsonarovi a jeho administratíve žiadajú súdne konanie pre ich aktivity „priamo spojené s negatívnym dosahom klimatickej zmeny na svete". Lídra Brazílie obviňujú z rozsiahlej kampane, ktorá mala za následok vraždu ľudí zasadzujúcich sa za ochranu životného prostredia a ohrozenie svetovej populácie emisiami spôsobenými odlesňovaním.
Bolsonarova administratíva sa podľa vedcov zaoberajúcich sa klimatickými zmenami snažila „systematicky odstrániť, pozmeniť a oslabiť zákony, agentúry a jednotlivcov, ktorí slúžia na ochranu Amazónie". Bolsonaro je podľa nich zodpovedný za to, že každoročne príde Amazónia o 4000 kilometrov štvorcových dažďového pralesa. Od jeho nástupu do úradu v januári 2019 navyše, ako tvrdia, stúpla miera odlesňovania za mesiac až o 88 percent.
Tím expertov odhaduje, že emisie, ktoré sú pripisované Bolsonarovej administratíve ako dôsledok rozsiahleho odlesňovania, povedú počas tohto storočia celosvetovo k 180.000 úmrtiam v dôsledku horúčav.
Emisie skleníkových plynov zo spaľovania a priemyselného poľnohospodárstva, ktoré spôsobujú otepľovanie planéty, sú v Amazónii vyššie než celkové ročné emisie Talianska či Španielska. Odlesňovanie v tomto regióne má za následok viac emisií CO2 než dokáže zvyšok Amazónie absorbovať, konštatuje AFP.
Zakladateľ organizácie AllRise Johannes Wesemann pre AFP uviedol, že masové odlesňovanie v Brazílii presne spĺňa definíciu zločinov proti ľudskosti stanovených v Rímskom štatúte ICC. Ide totiž podľa neho o „úmyselné ničenie životného prostredia a jeho ochrancov". Dodal, že cieľom žaloby nie je „hovoriť v mene žiadneho Brazílčana, ale skôr ukázať globálnu závažnosť masového odlesňovania".
Hoci boli na ICC od roku 2016 voči Bolsonarovi podané najmenej tri sťažnosti zo strany pôvodného indiánskeho obyvateľstva, podľa organizátorov ide o prvú, ktorá zdôrazňuje jasné spojenie medzi stratou lesných plôch a zdravím ľudí na celom svete.
Sťažnosť na ICC so sídlom v Haagu podali v utorok ráno environmentálni aktivisti z rakúskej nadácie AllRise. Voči Bolsonarovi a jeho administratíve žiadajú súdne konanie pre ich aktivity „priamo spojené s negatívnym dosahom klimatickej zmeny na svete". Lídra Brazílie obviňujú z rozsiahlej kampane, ktorá mala za následok vraždu ľudí zasadzujúcich sa za ochranu životného prostredia a ohrozenie svetovej populácie emisiami spôsobenými odlesňovaním.
Bolsonarova administratíva sa podľa vedcov zaoberajúcich sa klimatickými zmenami snažila „systematicky odstrániť, pozmeniť a oslabiť zákony, agentúry a jednotlivcov, ktorí slúžia na ochranu Amazónie". Bolsonaro je podľa nich zodpovedný za to, že každoročne príde Amazónia o 4000 kilometrov štvorcových dažďového pralesa. Od jeho nástupu do úradu v januári 2019 navyše, ako tvrdia, stúpla miera odlesňovania za mesiac až o 88 percent.
Tím expertov odhaduje, že emisie, ktoré sú pripisované Bolsonarovej administratíve ako dôsledok rozsiahleho odlesňovania, povedú počas tohto storočia celosvetovo k 180.000 úmrtiam v dôsledku horúčav.
Emisie skleníkových plynov zo spaľovania a priemyselného poľnohospodárstva, ktoré spôsobujú otepľovanie planéty, sú v Amazónii vyššie než celkové ročné emisie Talianska či Španielska. Odlesňovanie v tomto regióne má za následok viac emisií CO2 než dokáže zvyšok Amazónie absorbovať, konštatuje AFP.
Zakladateľ organizácie AllRise Johannes Wesemann pre AFP uviedol, že masové odlesňovanie v Brazílii presne spĺňa definíciu zločinov proti ľudskosti stanovených v Rímskom štatúte ICC. Ide totiž podľa neho o „úmyselné ničenie životného prostredia a jeho ochrancov". Dodal, že cieľom žaloby nie je „hovoriť v mene žiadneho Brazílčana, ale skôr ukázať globálnu závažnosť masového odlesňovania".
Hoci boli na ICC od roku 2016 voči Bolsonarovi podané najmenej tri sťažnosti zo strany pôvodného indiánskeho obyvateľstva, podľa organizátorov ide o prvú, ktorá zdôrazňuje jasné spojenie medzi stratou lesných plôch a zdravím ľudí na celom svete.
