< sekcia Zahraničie

Rusko je podľa súdu pre ľudské práva zodpovedné za otravu Litvinenka

Alexander Litvinenko, archívne foto. Foto: TASR/AP

Rusko od začiatku popiera akúkoľvek účasť na Litvinenkovej smrti.

Štrasburg 21. septebmra (TASR) – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) dospel k záveru, že Rusko je zodpovedné za otravu kritika Kremľa Alexandra Litvinenka v roku 2006. Informovala o tom v utorok agentúra AFP.

"Súd dospel bez pochybností k záveru, že atentát spáchali páni Lugovoj a Kovtun. Plánovaná a komplexná operácia zahŕňala obstaranie smrteľného jedu... Cieľom operácie bol pán Litvinenko," píše sa v tlačovej správe ESĽP.

Alexander Litvinenko bol bývalý agent ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorý po úteku do Británie v roku 2001 dostal politický azyl a pracoval pre britskú tajnú službu MI6. Podľa televízie Sky News zomrel pomalou a "mučivou smrťou" po tom, ako ho v roku 2006 v Londýne otrávili vzácnym a veľmi silným rádioaktívnym izotopom polónia 210.

Sám Litvinenko pred smrťou obvinil zo svojej otravy ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Môžete umlčať jedného človeka, vlna protestu z celého sveta vám však, pán Putin, bude znieť v ušiach po celý zvyšok života," tvrdil Litvinenko.

Britské vyšetrovanie v roku 2016 dospelo k záveru, že spravodajskú operáciu s cieľom usmrtiť Litvinenka pravdepodobne osobne naradil ruský prezident. Operáciu pravdepodobne riadila ruská FSB a čin vykonali ruskí občania Andrej Lugovoj a Dmitrij Kovtun.

Rusko od začiatku popiera akúkoľvek účasť na Litvinenkovej smrti.

"Súd zistil, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by ktorýkoľvek z mužov (Lugovoj či Kovtun) mali osobný dôvod zabiť pána Litvinenka a že keby konali vo svojom vlastnom mene, nemali by prístup k vzácnemu rádioaktívnemu izotopu, ktorým ho otrávili. Britské vyšetrovanie vyvrátilo niekoľko (možných) teórií o tom, prečo bol atentát vykonaný. Zapojenie (Ruskej) federácie zostáva jediným hodnoverným vysvetlením," napísal ESĽP.

Agentúra AFP pripomenula, že kritici Kremľa vnímajú otravu Litvinenka ako jeden z viacerých plánovaných činov pod taktovkou Ruska. Ďalším je napríklad otrava bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa v Británii v roku 2018 a lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného v roku 2020. Kremeľ tieto obvinenia odmieta.

Alexander Litvinenko zomrel na jednotke intenzívnej starostlivosti v univerzitnej nemocnici UCH v Londýne 23. novembra 2006. Otrava izotopom polónia 210 mu poškodila obličky, kostnú dreň, prišiel o vlasy, ťažko rozprával a nakoniec mu zlyhal centrálny nervový aj imunitný systém. Vladimir Putin v ten istý deň v Helsinkách, kde sa vtedy konal summit Ruska a EÚ, označil úmrtie bývalého špióna za tragédiu.

Výberová chronológia spätá s otravou kritika Kremľa Alexandra Litvinenka

2006

1. novembra - Alexander Litvinenko sa stretol v londýnskom suši-bare Itsu s talianskym expertom na bezpečnostné otázky Mariom Scaramellom. V ten istý deň sa stretol v hoteli Millennium aj s ruskými občanmi Andrejom Lugovým a Dmitrijom Kovtunom. Večer pocítil Litvinenko nevoľnosť.

4. novembra – Kritika Kremľa Litvinenka hospitalizovali v nemocnici Barnet Hospital.

17. novembra – Keďže stav Alexandra Litvinenka sa stále zhoršoval previezli ho do University College Hospital (UCH) v centre Londýna, pričom izbu strážili ozbrojení policajti.

20. novembra - Za "číry nezmysel" označil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov obvinenie z účasti ruskej vlády na otrave bývalého ruského špióna Alexandra Litvinenka.

23. novembra - Alexander Litvinenko zomrel v londýnskej nemocnici University College Hospital.

24. novembra – Ruský prezident Vladimir Putin označil úmrtie bývalého ruského špióna Litvinenka za tragédiu. Nevidí však žiadny dôkaz o tom, že by išlo o "násilnú smrť".

25. novembra - Hoci Litvinenko obvinil na smrteľnej posteli ruského prezidenta Vladimira Putina, ruskí zákonodarcovia zastávajú názor, že Litvinenkova smrť bola súčasťou sprisahania proti Rusku, do ktorého je zapletený magnát Boris Berezovskij, žijúci v Británii.

4. decembra - Veľká Británia oficiálne požiadala Ruskú federáciu o právnu pomoc pri objasňovaní záhadnej otravy bývalého ruského špióna Litvinenka.

2007

22. júna - Ruskí vyšetrovatelia skúmajú možnosť, že multimilionár Boris Berezovskij, žijúci v exile v Británii, môže byť zapletený do vraždy bývalého špióna KGB Alexandra Litvinenka.

2012

14. decembra - Rusko odmietlo obvinenia o tom, že bolo zapletené do vraždy kritika Kremľa a bývalého špióna Alexandra Litvinenka. Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexander Lukaševič vyhlásil, že ide o "nepodložené obvinenia". Vyjadril nádej, že súdny proces obvinenia o akomsi spôsobe zapojenia sa Ruska rozptýli "raz a navždy".

2014

31. júla - Britský sudca Robert Owen začal vyšetrovať smrť Alexandra Litvinenka, pričom uviedol, že ústrednou otázkou je, či jeho zabitie nariadilo Rusko.

2015

31. júla – Británia po 12 mesiacoch uzavrela súdne vyšetrovanie smrti bývalého ruského agenta Alexandra Litvinenka. Právnici trvajú na tom, že pri jeho otrave vzácnym typom rádioaktívneho izotopu zohrala určitú úlohu ruská vláda.

2016

21. januára - Britský vyšetrujúci sudca sir Robert Owen v Londýne informoval, že súdna porota sa pri určovaní miery zodpovednosti Ruska v kauze smrti bývalého agenta KGB Litvinenka opierala aj o tajné dokumenty britskej vlády, ktoré ale nemôže zverejniť. Podľa Owena dokumenty poskytli dostatočné dôvody na vyslovenie predpokladu, že za Litvinenkovu smrť nesie zodpovednosť Rusko a že akciu pravdepodobne schválil prezident Putin.