Brusel 20. júla (TASR) – Európska komisia (EK) v utorok predstavila svoju v poradí už druhú výročnú správu o stave právneho štátu v členských krajinách EÚ. Venuje sa situácii v EÚ ako celku a samostatné kapitoly sú určené jednotlivým členským štátom. Správu predstavili podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová a eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders.

Správa za rok 2021 sa zameriava na vývoj situácie od vlaňajšieho septembra, so zohľadnením problémov identifikovaných v predchádzajúcej správe a vplyvu pandémie koronavírusu. Dokument EK naznačil veľa pozitívnych čŕt vývoja v oblasti právneho štátu v členských krajinách vrátane tých, ktoré museli riešiť výzvy identifikované v roku 2020. EK však upozornila, že v prípade niektorých štátoch má obavy, že ide o nezávislosť súdnictva a médií. Správa zároveň zdôraznila potrebu silnej odolnosti národných zdravotníckych systémov počas pandémie. Koronakríza poukázala na dôležitosť systému bŕzd a protiváh, pokiaľ ide o právny štát.

V oblasti justície EK zistila, že takmer všetky členské štáty uskutočňujú potrebné reformy, aj keď s rôznymi rozsahmi, formami a pokrokmi. Viaceré krajiny prijímajú kroky na posilnenie nezávislosti súdnictva prostredníctvom reforiem týkajúcich sa súdnych rád, menovania sudcov a nezávislosti a autonómie prokuratúry. Niektoré krajiny však pokračovali v reformách, ktoré znižujú nezávislosť súdnictva, boli tiež zaznamenané politické útoky a pokusy podkopávajúce vážnosť sudcov alebo súdnych inštitúcií. Podľa EK pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na naliehavosť modernizácie súdnych systémov a zdôraznila potenciál digitalizácie.

V oblasti boja proti korupcii EK skonštatovala, že krajiny EÚ patria medzi najvýkonnejšie na svete. Niekoľko členských štátov v súčasnosti reviduje národné protikorupčné stratégie a mnohé z nich prijali opatrenia na posilnenie rámcov prevencie a integrity v oblasti boja proti korupcii vrátane pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov a transparentnosti lobovania. Problémy pretrvávajú najmä v súvislosti s vyšetrovaním trestných činov, stíhaním a uplatňovaním sankcií za korupciu v niektorých členských štátoch. Zdroje pridelené na boj proti korupcii nie sú v niektorých štátoch vždy primerané, zatiaľ čo v iných pretrvávajú obavy z efektívnosti vyšetrovania, trestného stíhania a rozhodovania v prípadoch korupcie na vysokej úrovni.

Čo sa týka situácie v mediálnej oblasti EK upozornila, že počas pandémie boli novinári a médiá v Európe pod veľkým tlakom a ide o problém, ktorý je potrebné riešiť v celej EÚ. K zhoršeniu situácie novinárov došlo vo viacerých členských štátoch, keď nie všetci regulátori médií sú oslobodení od politického vplyvu a existuje aj riziko politických zásahov do médií.

Od vlani niektoré členské štáty pokračujú v ústavných reformách s cieľom posilniť kontroly a ochranné opatrenia v oblasti právneho štátu. Niektoré zaviedli opatrenia na zvýšenie transparentnosti tvorby právnych predpisov a zlepšenie účasti občanov. Vnútroštátne kontroly a rovnováha vrátane parlamentov súdov, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov mali rozhodujúcu úlohu počas pandémie, ktorá bola záťažovým testom pre dodržiavanie zásad právneho štátu. Vznikli však problémy s legislatívnym procesom v podobe náhlych legislatívnych zmien, zrýchlených postupov prijímania zákonov alebo so systémom ústavnej kontroly. Občianska spoločnosť v niektorých štátoch EÚ aj naďalej čelí vážnym výzvam, či už úmyselným hrozbám zo strany vládnych orgánov, neprimeranej ochrane pred fyzickými alebo verbálnymi útokmi alebo neprimeranej úrovni ochrany ich základných práv. Tieto výzvy sa počas pandémie ešte viac zhoršili.

Komisia vyzvala Radu EÚ a Európsky parlament, aby na základe tejto správy uskutočnili všeobecné diskusie aj diskusie týkajúce sa jednotlivých krajín, a členské štáty vyzvala, aby účinne riešili výzvy uvedené v správe, pričom je pripravená pomôcť im v tomto úsilí.