Quantcast
< sekcia Zahraničie

Tusk sa stal šéfom opozičnej strany Občianska platforma

Na archívnej snímke Donald Tusk v Bruseli 23. marca 2018. Foto: TASR/AP

Nahradil Borysa Budku, ktorý predtým rezignoval.

Varšava 3. júla (TASR) - Bývalý šéf Európskej rady Donald Tusk sa v sobotu stal predsedom poľskej hlavnej opozičnej strany Občianska platforma (PO). Nahradil Borysa Budku, ktorý predtým rezignoval. Informovali o tom agentúry PAP a AFP.

Budka na adresu Donalda Tuska uviedol: "Dovoľ mi, aby som ti odovzdal vedenie Občianskej platformy. Chcem, aby si nás doviedol k víťazstvu."

"Vrátil som sa na stopercent," povedal Tusk (64) na sobotnom straníckom zjazde. Vo svojom prejave hovoril o vládnucej strane Právo a spravodlivosť (PiS), ktorú obvinil, že Poľsko dostala do "nebezpečnej situácie" tým, že sa nezhodla s partnermi z EÚ. "Keď vidíš zlo, bojuj s ním," dodal.

Tusk návratom na poľskú politickú scénu tak obnoví rivalitu so šéfom PiS Jaroslawom Kaczyňským, analyzuje AFP.
Na archívnej snímke vodca poľskej vládnucej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski 2. mája 2016 vo Varšave.
Foto: TASR/AP

Súčasný predseda Európskej ľudovej strany (EPP) Tusk Občiansku platformu pred 20 rokmi založil, a ako jej predseda bol v rokoch 2007 až 2014 premiérom Poľska.

Občianska platforma je podľa prieskumov verejnej mienky momentálne tretia najpopulárnejšia strana v Poľsku. Na druhom mieste je centristické hnutie Poľsko 2050 a najväčšiu podporu verejnosti má PiS.

Vládna pravicová koalícia PiS a dvoch menších partnerov však nedávno stratila v parlamente tesnú väčšinu, pripomína AFP.

Ďalšie parlamentné voľby sú naplánované na rok 2023, vládna koalícia však podľa politických komentátorov potenciálne môže vypísať predčasné voľby s cieľom vyhnúť sa hlasovaniu o nedôvere.

V prieskume verejnej mienky inštitútu IBRiS zo začiatku týždňa vyjadrilo vládnej koalícii na čele s PiS podporu 34 percent opýtaných, pričom hnutiu Poľsko 2050 17,1 percenta a PO 16,9 percenta opýtaných.

Donald Tusk počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu Európskej rady v rokoch 2014 až 2019 riešil migračnú krízu, ekonomickú krízu v Grécku, ako aj rokovania o brexite, pripomína AFP.