Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 3. apríl 2025Meniny má Richard
< sekcia Zahraničie

V Nemecku vyhrali opoziční kresťanskí demokrati

Líder nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz na tlačovej konferencii v Berlíne 9. júna 2024. Foto: TASR/AP

Vládne strany si v eurovoľbách pohoršili a spolu dostali necelú tretinu hlasov.

Berlín 9. júna (TASR) - Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Nemecku zvíťazili s jasným náskokom kresťanskí demokrati z CDU/CSU. Získali 30,0 percenta hlasov. Druhá skončila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 15,9 percenta, vyplýva z oficiálnych výsledkov zverejnených v pondelok skoro ráno. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA.

Vládne strany si v eurovoľbách pohoršili a spolu dostali necelú tretinu hlasov. Pokles na 13,9 percenta zaznamenala Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza, pre ktorú ide o najhorší výsledok v celonemeckých voľbách. V eurovoľbách 2019 mala 15,8 percenta.

Jej koaliční partneri Zelení prepadli ešte viac a získali len 11,9 percenta hlasov (20,5 percenta v roku 2019), zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla s miernym poklesom 5,2 percenta, ukázali výsledky sčítania zo všetkých 400 volebných obvodov.

Pre tzv. úniu CDU/CSU ide o mierny nárast podpory, keď v posledných eurovoľbách v roku 2019 dostala 28,9 percenta hlasov. AfD dosiahla svoj zatiaľ najlepší výsledok v celonemeckom hlasovaní, pričom vo východnom Nemecku bola s jasným náskokom najsilnejšia. V roku 2019 mala 11 percent.

Nová ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) debutovala so ziskom 6,2 percenta, strana Ľavica spadla na 2,7 percenta. Mandáty v EP získali aj strany Slobodní voliči, Volt, Die Partei, Ekologicko-demokratická strana, Strana ochrancov zvierat a Rodinná strana.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Občania Únie si zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýšil o 15. V Nemecku, najľudnatejšej krajine EÚ, si volili najvyšší počet europoslancov – 96.

Volebná účasť dosiahla v Nemecku podľa predbežných údajov 65 percent, čo je viac ako 61,4 percenta v roku 2019. Po prvý raz mohli v krajine v eurovoľbách hlasovať aj ľudia vo veku 16 a 17 rokov.

ŠIPOŠ: Nebyť nás, o zmrazení poslaneckých platov by nikto nehovoril

V čase konsolidácie verejných financií, kedy sa od ľudí očakáva, že si budú uťahovať opasky, by podľa M.Šipoša (hnutie Slovensko) ochotu šetriť na sebe mali ukázať aj poslanci (správa, PODCAST, VIDEO)

- Približne 80 vysokoškolských študentov vyrazilo vo štvrtok na bicykloch zo srbského mesta Nový Sad na zhruba dvojtýždňovú 1300-kilometrovú cestu do francúzskeho Štrasburgu, kde plánujú navštíviť Európsky parlament aj Radu Európy.

- Napriek všeobecnému ústupu ukrajinských vojakov z ruskej Kurskej oblasti považuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vpád na územie nepriateľa za úspešný.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili štvrtkové rokovanie diskusiou o novele zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.

- Na národnú púť do Ríma a Vatikánu prišli tisíce Sloveniek a Slovákov, ktorí sa spojili bez ohľadu na vek či názory a ukazujú, že na hodnotách aj na viere sa dá spojiť.

- Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár požiadal Španielsko o možnosť poskytnutia systému protivzdušnej obrany na území SR na základe rotačného systému, kým si Slovensko nezabezpečí vlastnú ochranu vzdušného priestoru.

- Najmenej 25 ľudí prišlo v Pásme Gazy vo štvrtok o život pri izraelskom leteckom útoku na budovu školy, ktorá slúži ako útočisko pre ľudí vysídlených v dôsledku vojny, uviedla tamojšia civilná obrana.

- Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov vstúpili úspešne do prvej fázy prípravy pred majstrovstvami sveta. Vo štvrtkovom úvodnom prípravnom zápase v Trenčíne zdolali rovesníkov z Lotyšska 6:5.

- Americký prezident Donald Trump prepustil najmenej troch v ysokopostavených predstaviteľov Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť (NSC), uviedli vo štvrtok pre stanicu CNN tri nemenované zdroje.

- Zavedené 25-percentné clá na všetky tovary a služby z EÚ do Spojených štátov budú mať negatívny vplyv na ekonomický rast aj ceny výrobkov.

- Transakčná daň je likvidačná pre všetky slovenské firmy, no najmä pre tie malé. Opoziční poslanci z Progresívneho Slovenska (PS) vyzvali vládu, aby ju zrušila, keďže podľa nich nemá žiadny hospodársky ani sociálny zmysel.

- Pracovný čas členov posádky vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (HEMS) sa bude počítať vo vzťahu k počtu zásahov a nie k počtu letov.

- Ministerstvo dopravy (MD) SR získa možnosť obmedziť či zakázať vykonávanie civilných letov v určenej časti vzdušného priestoru SR aj z dôvodu zabránenia šírenia nákazlivých chorôb zvierat.

- Clá na európske tovary a automobily, ktoré v stredu oznámil americký prezident Donald Trump, silne rezonujú medzi poslancami Európskeho parlamentu (EP).

- Ministerstvo hospodárstva (MH) SR bude mať na požiadanie prístup k sociálno-ekonomickým údajom obyvateľov, na základe ktorých posúdi potrebu kompenzácií nákladov na energie.

- Fínsky prezident Alexander Stubb chce, aby vedúcu úlohu pri potenciálnych rokovaniach s Ruskom o Ukrajine v rámci európskeho úsilia o podporu Kyjeva prevzalo Francúzsko alebo Británia.

- Dánsko ohlásilo vo štvrtok svoj v poradí už 25. balík pomoci pre Ukrajinu s cieľom posilniť jej protivzdušnú obranu i delostrelectvo.

- Ministerstvo kultúry (MK) SR zrušilo výberové konanie na post generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla (SND).

- Americký prezident Donald Trump verí, že USA sú na správnej ceste po tom, ako oznámil novú vlnu ciel, ktoré spôsobili šok na svetových trhoch.

- Slovenská národná strana (SNS) vyzvala predsedu vlády SR Roberta Fica , aby z pozície európskeho komisára, ktorý zastupuje Slovenskú republiku, odvolal Maroša Šefčoviča.