< sekcia Zahraničie

Prezident Mursí zomrel počas pojednávania

Na archívnej snímke bývalý egyptský prezident Muhammad Mursí gestikuluje v súdnej sieni v Káhire. Foto: TASR/AP

Mursí si vo väzení odpykával 20 rokov väzenia, na ktoré bol odsúdený v súvislosti s násilným potlačením demonštrácií.

Káhira 17. júna (TASR) - Vo veku 67 rokov zomrel v pondelok bývalý egyptský prezident Muhammad Mursí. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa egyptskej štátnej televízie Mursí skolaboval počas pojednávania súdu, pred ktorým sa zodpovedal z obvinení zo špionáže. Previezli ho do nemocnice v Káhire, kde zomrel.

"Hovoril pred súdom 20 minút, potom sa veľmi rozrušil a odpadol. Rýchlo ho previezli do nemocnice, kde neskôr zomrel," povedal pre AFP zdroj z egyptskej justície.

V roku 2012 vyhral Muhammad Mursí za podpory organizácie Moslimské bratstvo prvé demokratické prezidentské voľby v Egypte po páde autoritárskeho režimu Husního Mubaraka. Po vlne protivládnych demonštrácií v lete roku 2013 však Mursího zosadili počas vojenského prevratu, na ktorého čele stál súčasný prezident Abdal Fattáh Sísí.

Mursí si vo väzení odpykával 20 rokov väzenia, na ktoré bol odsúdený v súvislosti s násilným potlačením demonštrácií z roku 2012, keď časť obyvateľov Egypta protestovala proti islamizácii verejného života a politiky v krajine. Okrem toho dostal ďalších 25 rokov za to, že sa ako prezident dopustil vyzradenia štátneho tajomstva.

Profil Muhammada Mursího:


Muhammad Mursí bol prezidentom Egypta od 20. júna 2012 do 3. júla 2013, keď ho zvrhla armáda. Odvtedy bol väznený a čelil viacerým obvineniam.

Muhammad Mursí sa narodil 20. augusta v dedine Adva. Študoval inžinierstvo na Káhirskej univerzite, kde získal bakalársky aj magisterský titul. Pokračoval v štúdiu na Univerzite Južná Kalifornia v Spojených štátoch amerických, kde v roku 1982 získal titul Ph.D. Na škole ďalej pôsobil ako odborný asistent do roku 1985, keď sa vrátil do Egypta. Vyučoval na univerzite v Zakázíku. V roku 1979 sa oženil s Nagou Alí Mahmúdovou, s ktorou mali päť detí, štyroch synov a jednu dcéru. Prvé dve sa narodili ešte v Kalifornii a majú americké občianstvo.

Mursí bol v rokoch 2000 až 2005 nezávislým poslancom egyptského parlamentu, keďže Moslimské bratstvo nemohlo za éry prezidenta Husního Mubaraka kandidovať vo voľbách. V roku 2011 prestúpil do Strany slobody a spravodlivosti, ktorú členovia Moslimského bratstva založili a stal sa jej predsedom. V tom istom roku prezident Husní Mubarak pod tlakom protestov odstúpil zo svojej funkcie. V prezidentských voľbách v roku 2012 kandidoval Mursí ako predstaviteľ Moslimského bratstva.

V prvom kole prezidentských volieb 23. a 24. mája 2012 získal Mursí 24,78 percenta hlasov a skončil na prvom mieste tesne pred Ahmadom Šafíkom, posledným premiérom za vlády Husního Mubaraka (23,66 percenta). V druhom kole 16. a 17. júna vyhral Mursí so ziskom 51,7 percenta hlasov. Slávnostný sľub zložil 30. júna 2012. Stal sa prvým slobodne zvoleným islamistickým prezidentom v arabskom svete.

V priebehu roku 2012 však zosilneli protesty proti prezidentovi. Vnútorný konflikt v krajine ešte viac prehĺbil návrh novej ústavy, ktorý Mursí predložil a o ktorom sa 15. a 22 decembra 2012 konalo referendum.

V priebehu roka 2013 pokračovali násilné protesty. Opozičná kampaň s názvom Tamarrud (Vzbura) zozbierala 7 miliónov podpisov pod petíciu za odstúpenie prezidenta. Opozícia ho 1. júla 2013 vyzvala na odstúpenie, Mursí však odmietol rezignovať. Napokon 3. júla 2013 zvrhla Mursího armáda. Uväznila ho na neznámom mieste. Viaceré krajiny vrátane Spojených štátov amerických, Nemecka či Francúzska žiadali jeho prepustenie.

Bývalého prezidenta Mursího a ďalších vyše 100 členov jeho Moslimského bratstva odsúdil 16. mája 2013 súd v Káhire na smrť v súvislosti s hromadným útekom väzňov ešte v roku 2011. Mursího a jeho spoluobžalovaných uznali za vinných v prípade zabitia a únosu policajtov počas povstania proti dlhoročnému prezidentovi Husnímu Mubarakovi v roku 2011.

Mursí sa proti trestu smrti odvolal, 18. júna 2016 ho odsúdili na doživotie (neskôr na 25 rokov) za vyzradenie štátnych tajomstiev Kataru počas jeho pôsobenia vo funkcii. Ďalší dvadsaťročný trest dostal v súvislosti s násilným potlačením demonštrácií z roku 2012, keď časť obyvateľov Egypta protestovala proti islamizácii verejného života a politiky v krajine pod jeho vedením.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.