< sekcia Zahraničie

Británia a EÚ chcú dať nový impulz rokovaniam o budúcich vzťahoch

Na snímke vľavo predseda Európskej rady Charles Michel a na televíznej obrazovke vľavo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas videokonferencie medzi EÚ a Veľkou Britániou v budove Európskej rady v Bruseli v pondelok 15. júna 2020. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskeho parlamentu David Sassoli a predseda Európskej rady Charles Michel absolovovali videokonferenciu s britským premiérom Borisom Johnsonom s cieľom vyhodnotiť stav rokovaní medzi oboma stranami o budúcej obchodnej dohode po brexite. Foto: TASR/AP

Pondelkové rozhovory viedli britský premiér Boris Johnson, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel.

Brusel 15. júna (TASR) - Európska únia a Británia v pondelok prisľúbili, že sa pokúsia oživiť viaznuce pobrexitové rozhovory o budúcich obchodných vzťahoch. Obe strany tvrdia, že chcú rokovania počas leta zrýchliť, informuje agentúra AFP.

Spoločné vyhlásenie EÚ a Spojeného kráľovstva po videokonferencii lídrov pripomína, že navzdory ťažkostiam spôsobeným koronavírusovou pandémiou sa konali štyri kolá obchodných rozhovorov. "(Obe) strany sa napriek tomu zhodli, že je potrebný nový impulz," píše sa v stanovisku.

Pondelkové rozhovory viedli britský premiér Boris Johnson, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Očakávania však neboli vysoké po minulotýždňovej zhode na zintenzívnení dialógu v budúcich mesiacoch.

Lídri sa tiež dohodli, že sa budú snažiť dosiahnuť prípadné "skoré porozumenie" o širokých princípoch dohody, čím podľa AFP pripustili, že rokovania nestihnú uzavrieť do konca roka.

Johnson sa na pobrexitových rozhovoroch osobne zúčastnil po prvý raz. Rokovania sa začali pred troma mesiacmi, niekoľko týždňov po tom, ako Británia po 47 rokoch vystúpila z EÚ. Dosiaľ sotva priniesli nejaké výsledky, keď ich od počiatku blokujú tie isté sporné otázky. Londýn okrem nesúhlasu s prijatím noriem Únie odmieta rokovať o iných oblastiach, ako je obchod, hoci Brusel by si želal diskutovať aj o bezpečnosti, diplomacii, vede a výskume či tokoch údajov.

Tlak zvýšilo aj rozhodnutie Británie z minulého piatka, keď oficiálne vylúčila predĺženie prechodného obdobia o jeden alebo dva roky, čo mala možnosť urobiť na základe vlani podpísanej "rozvodovej" dohody.