Quantcast
< sekcia Zahraničie

Britskí experti odporúčajú predpisovať lieky podľa DNA pacientov

Ilustračná snímka Foto: TASR/Pavel Neubauer

Genotyp jednotlivca však môže mať vplyv aj na účinok bežne predpisovaných liekov. Kodeín napríklad u istých ľudí vyvoláva viac vedľajších účinkov a u približne 8 % britského obyvateľstva nefunguje.

Londýn 29. marca (TASR) - Lekári by mali pred predpísaním liekov vykonať analýzu DNA pacienta, aby znížili riziko vedľajších účinkov a zaistili, že každý jednotlivec dostane správne liečivo v správnej dávke. Vyplýva to z novej správy britských expertov, o ktorej informoval denník The Guardian.

Približne 6,5 percenta všetkých hospitalizácií v Británii je výsledkom zlej reakcie ľudského organizmu na liečivá. Predpísané lieky navyše vyvolajú žiadaný účinok len u 30–50 percentách ľudí. Významnú úlohu tu zohráva genetika; takmer 99 percent ľudí má najmenej jednu genetickú variáciu, ktorá ovplyvňuje ich reakciu na určité lieky vrátane bežne predpisovaných analgetík, liekov na srdcovocievne choroby a antidepresív, píše sa v správe. Vo veku 70 rokov užíva aspoň jeden z týchto liekov zhruba 90 percent ľudí, upozorňuje Guardian.

Mnohé z týchto problémov možno podľa predmetnej správy zverejnenej v časopise British Pharmacological Society vyriešiť pomocou tzv. farmakogenomického testovania, ktoré umožní lekárom predpisovať lieky na základe DNA pacientov.

"Cieľom farmakogenomiky je zabezpečiť, aby pacienti dostali správny liek v správnej dávke a v správnom čase," povedal profesor farmakológie Munir Pirmohamed, ktorý pôsobí na Liverpoolskej univerzite.

Britská Národná zdravotná služba (NHS) už v niektorých prípadoch farmakogenomiku využíva. Pacienti (respektíve pacientky) s rakovinou prsníka či hrubého čreva môžu byť otestovaní s cieľom zistiť, či im môže byť bezpečne predpísaná chemoterapeutická látka 5-fluorouracil.

Genotyp jednotlivca však môže mať vplyv aj na účinok bežne predpisovaných liekov. Opiát kodeín napríklad u istých ľudí vyvoláva viac vedľajších účinkov a u približne ôsmich percentách britského obyvateľstva nefunguje vôbec. Ďalší príklad je antibiotikum gentamicín, ktoré môžu u ľudí s genetickou predispozíciou spôsobiť stratu sluchu.

Prax analýzy DNA ľudí, ktorým nezaberajú predpísané lieky, by bolo podľa spoluautora správy Marka Caulfielda možné zaviesť už v priebehu budúceho roka, ak to schváli NHS. V budúcnosti by mohol byť pacientom dokonca ponúknutý preventívny genetický skríning, na základe ktorého by im ich lekári mohli následne presnejšie predpisovať lieky.