Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 11. apríl 2025Meniny má Július
< sekcia Zahraničie

Brunner chce v EP riešiť migráciu a chrániť schengenský priestor

Rakúsky kandidát na post európskeho komisára pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner sa pripravuje na svoj úvodný prejav počas schvaľovacieho vypočúvania v Európskom parlamente v Bruseli v utorok 5. novembra 2024. Foto: TASR/AP

Poslancom povedal, že migrácia by sa mala riadiť spravodlivými, ale pevnými pravidlami, v spolupráci s tranzitnými krajinami a krajinami pôvodu a to po celej migračnej trase.

Brusel 6. novembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a tiež z výboru pre rozvoj (DEVE) v utorok večer v Bruseli zamerali svoju pozornosť na nominanta Rakúska na post eurokomisára Magnusa Brunnera, či je schopný zaoberať sa vnútornými záležitosťami EÚ a migráciou. Informuje o tom spravodajca TASR.

Brunner vo svojom úvodnom prejave upozornil, že bezpečnostné hrozby sa stali komplexnejšími a medzinárodnými a aby bola Európa v bezpečí a verná svojim hodnotám, jeho tri hlavné zásady budú zvýšiť pripravenosť a predvídavosť, nájsť komplexné a vyvážené riešenia a pokračovať v intenzívnej medzinárodnej spolupráci.

V reakcii na obavy europoslancov v súvislosti s vnútornou bezpečnosťou a kontrolou vonkajších hraníc sa zaviazal predložiť komplexnú stratégiu vnútornej bezpečnosti v prvej polovici roku 2025, rozšíriť mandát Europolu a podporiť alianciu prístavov v boji proti cezhraničnému organizovanému zločinu.

Poslancom povedal, že migrácia by sa mala riadiť spravodlivými, ale pevnými pravidlami, v spolupráci s tranzitnými krajinami a krajinami pôvodu a to po celej migračnej trase. Zdôraznil, že o ľudských právach sa nedá rokovať.

Podľa vlastných slov podstatnou súčasťou jeho mandátu bude rýchla a úplná implementácia Paktu o migrácii a azyle a zachovanie rovnováhy medzi solidaritou a zodpovednosťou. Prisľúbil, že je pripravený spustiť právne postupy voči krajinám EÚ, ktoré nedodržia termíny implementácie uvedeného paktu.

Na otázky o novom návrhu návratovej politiky Brunner odpovedal, že bude predložený ako priorita eurokomisie v roku 2025.

Pred poslancami sa zaviazal prehĺbiť partnerstvá s tretími krajinami a posilniť legálne cesty pre migrantov do Európy s cieľom prilákať nových pracovníkov. Za dôležitý krok vpred považuje dokončenie "fondu talentov EÚ" a návrhov týkajúcich sa osôb s dlhodobým pobytom.

Po upozorneniach poslancov na prevádzačstvo migrantov a obchodovanie s ľuďmi Brunner zdôraznil potrebu medzinárodných aliancií a partnerstiev EÚ a presadzovania novej legislatívy na posilnenie úlohy Europolu v tejto oblasti. Vysvetlil, že strojnásobenie operačných síl Frontexu pomôže členským štátom chrániť vonkajšie hranice EÚ, bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a pomôže aj pri návratoch migrantov.

Pri otázkach o inštrumentalizácii migrantov na východných hraniciach EÚ Brunner povedal, že treba zabezpečiť jednotnú reakciu eurobloku pomocou dostupných nástrojov a bez okliešťovania hodnôt EÚ.

Po sérii otázok o stave schengenského priestoru Brunner zdôraznil, že voľný pohyb je kľúčový pre konkurencieschopnosť Európy a hraničné kontroly si občania neželajú. Tvrdí, že zlepšená policajná spolupráca a dialóg s členskými štátmi by mohli zlepšiť súčasnú situáciu a jednou možnosťou sú aj právne konania o porušení spoločnej legislatívy. Vyjadril optimizmus pokiaľ ide o vyhliadky Bulharska a Rumunska, aby stali plnými členmi schengenskému priestoru a dodal, že to vo svojej funkcii bude presadzovať.

Rozhodnutia o výsledkoch vypočutí postupne zbiera predsedníčka EP Roberta Metsolová. Keď bude mať všetky posudky, oznámi výsledky šéfke eurokomisie Ursule von der Leyenovej a oficiálne ich zverejní.

Prezidentka Murmúová si na UKF prevzala titul doctor honoris causa

Čestný titul jej bol udelený za výnimočný prínos k rozvoju inkluzívneho vzdelávania ako nástroja spoločenskej emancipácie a za posilňovanie demokratických hodnôt.

,aktualizované 

- Vo štvrtok sa v Argentíne začal 24-hodinový generálny štrajk na protest proti úsporným opatreniam, ktoré presadzuje vláda prezidenta Javiera Mileia.

- Slovenská hokejová reprezentácia viedla po úvodnej tretine štvrtkového prípravného zápasu vo švajčiarskom Herisau nad domácim výberom 1:0. Skóre stretnutia otvoril v štvrtej minúte útočník Matej Kašlík.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili vo štvrtok 11. rokovací deň aktuálnej 33. schôdze diskusiou o opozičnom návrhu na zmenu podmienok strategických investícií.

- V bytovom dome na Hagarovej ulici v Bratislave horí kotolňa. Polícia na mieste vykonáva potrebné úkony a evakuuje ľudí z budovy. Na mieste sú aj hasiči. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

- Ministri obrany európskych krajín sa vo štvrtok stretli v Bruseli na nových rozhovoroch o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom.

- Slovenskí futsalisti neuspeli vo štvrtkovom zápase 3. skupiny kvalifikácie o postup na ME 2026 v Litve a Lotyšsku, keď prehrali v Ciorescu s domácim Moldavskom 3:5. Stratili tak šancu prebojovať sa priamo na európsky šampionát.

- Chorvátska vláda vo štvrtok odsúdila postup Srbska, ktoré vyhostilo niekoľkých chorvátskych občanov pre zapojenie sa do protikorupčných študentských protestov.

- Pápež František vo štvrtok nečakane navštívil Baziliku svätého Petra vo Vatikáne s cieľom pozrieť sa na jej rekonštrukciu.

- Poľský veľvyslanec v Rusku vo štvrtok uviedol, že menšia skupina Rusov sa pokúsila narušiť spomienkové podujatie pri príležitosti 15. výročia leteckej tragédie, pri ktorej zahynul poľský prezident Lech Kaczyňski a 95 ďalších ľudí.

- Nórsko plánuje definovať znásilnenie na základe chýbajúceho súhlasu namiesto súčasného dôrazu na násilie, hrozby alebo zneužitie zraniteľnej osoby.

- Španielsky Najvyšší súd vo štvrtok zamietol odvolanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta proti jeho vylúčeniu zo zákona o amnestiách pre podozrenia zo sprenevery verejných financií.

- Európska armáda by nebola adekvátnou náhradou za NATO, uviedol vo štvrtok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na návšteve armádneho veliteľstva v západonemeckom meste Koblenz.

- Plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietlo opozičnú novelu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Stála za ňou poslankyňa Zora Jaurová (PS). Navrhovala v nej okrem iného presunúť právomoc rozhodovať o poskytovaní dotácií z rady na riaditeľa.

- Do systému štátom podporovaného nájomného bývania môžu byť v budúcnosti zahrnuté aj budovy, ktoré boli prestavané z nebytovej budovy na bytový dom či bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na bývanie.

- Za napadnutie účtu českého premiéra Petra Fialu na sociálnej sieti X hrozia páchateľovi až tri roky väzenia.

- Centrum sociálnych výskumov (CSV) má za cieľ prinášať presné a zrozumiteľné informácie o názoroch a pohľadoch slovenskej verejnosti na spoločenské problémy naprieč politickým spektrom.

- Experti v novej štúdii vydanej vo štvrtok v časopise The Cryosphere varujú, že rakúske ľadovce by sa mohli už v blízkej budúcnosti úplne roztopiť pre klimatickú zmenu.

- Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal ďalšie dve konania voči ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) v súvislosti s domom v Chorvátsku. Pre TASR to uviedla šéfka výboru Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

- Bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU) vo štvrtok ako prvá z troch strán budúcej nemeckej vlády schválila koaličnú dohodu s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a sociálnymi demokratmi (SPD).

- Koalícia sa pri pozmeňovacích návrhoch o transakčnej dani zachovala pokrytecky a zbabelo. Uviedli to vo štvrtok po parlamentnom hlasovaní predstavitelia opozičných strán hnutie Slovensko a Progresívne Slovensko (PS).